• Zápal a jeho ovplyvnenie SET
• Zvýšenie využiteľnosti antibiotík proteolytickými enzýmami
• Angiológia, flebológia
• Gynekológia
• Chirurgia, traumatológia, ortopédia
• Imunológia
• Lymfológia
• ORL
• Pediatria
• Reumatológia
• Športová medicína
• Stomatológia
• Urológia

Literatúra
• Časopisy s Impact faktorom
• Ostatná literatúra

• SPC Wobenzym
• SPC Phlogenzym

ANGIOLÓGIA, FLEBOLÓGIA

Choroby tepnového systému

Mnohí autori si myslia, že vhodnou indikáciou pri enzýmoterapii sú aj funkčné a organické onemocnenia tepien. Prvý súbor 78 liečených pacientov zhodnotil pozitívne Valls-Serra už v roku 1967. Najlepšie výsledky systémovej enzýmoterapie zaznamenal u nodóznych vaskulitíd a arteriálnych trombóz. Rokitansky (1991) získal skúsenosti s enzýmoterapiou (kombinovanou s ozónoterapiou) konkrétne s preparátom Wobenzym. U 445 pacientov s obliterujúcou arteriosklerózou dolných končatín aplikoval preparát Wobenzym. Najlepšie výsledky pozoroval u 161 jedincov s postihnutím lla. a llb. štádia. V 79% potiaže zmizli, u 12,4% zostali len klaudikácie. K zlepšeniu došlo aj u 112 nemocných v III. štádiu, u ktorých dominovali denné aj nočné bolesti a hrozila amputácia. Okrem obmedzení bolesťou bolo možné odsunúť či limitovať chirurgické zákroky. Vo IV. štádiu - použité ako ultimum refugium - vedľa enzýmoterapie u 54 z 93 pacientov k zahojeniu trofických lézi a obmedzenie rozsahu operačnych zákrokov . U pacientov s pokročilým stupňom ochorení bolo pozorované obmedzenie následkov ischémie, tj. zmenšenie rozsahu gangrény, obmedzenie fibrotizácie a zápalových komplikácií.
Pôsobenie Wobenzymu na redukciu edému, optimalizáciu a normalizáciu zápalu využil Rahn v roku 1991 k vykonaniu klinickej dvojito slepej placebom kontrolovanej štúdie s 80 pacientami, ktorým bol vykonaný rekonštrukčný chirurgický výkon na cievach dolných končatín. Všetci pacienti zaradení do štúdie mali buď uzáver tepien alebo obliterujúcu arteritídu v štádiu II b. až IV. podľa Fontaina-Raschowa, takže bolo nevyhnutné riešit zásobovanie postihnutej končatiny bypassom. Pacienti užívali tri dni pred operáciou 3x1 odmerku granulátu Wobenzymu (zodpovedá 3x10 Wobenzym dražé) a pokračovali v rovnakej dávke po celú dobu hospitalizácie, t. j. najviac 14 dní. Hlavnými kritériami účinnosti boli zmeny v objeme postihnutej končatiny merané na 3 presne definovaných miestach, veľkosť edému a celkové skóre bolesti. Ostatné klinické ukazovatele (napr. lokálna teplota alebo hojenie rany) a doba pobytu v nemocnici slúžili ako vedľajšie kriteriá. Ako podľa hlavných, tak podľa vedľajších kritérií dopadla lepšie skupina s Wobenzymom, rozdiel bol štatisticky významný. Limitujúcim faktorom pre perioperační nasazení proteináz je často obava z ich fibrinolytického a antiagregačneho účinku. Neprítomnosť krvácavých komplikácií u pacientov zahrnutých do tejto štúdie dokázala bezpečnosť predoperačného nasadenia Wobenzymu.
Pozitívny efekt enzýmoterapie potvrdil u obliterujúcej arteriosklerózy dolných končatín Koškin v roku 1996. U väčšiny sledovaných pacientov zistil zlepšenie už po 2-8 týždňoch: zdvojnásobila sa (z 220 na 450 m) vzdialenosť chôdze bez klaudikácie.
Veľmi zajímavá je práca, v ktorej liečil Heinz (1996) Wobenzymom 22 nemocných s diabetickou angiopatiou. Štúdia porovnávala efekt liečby Wobenzymom (v dávke 3x2 tablety) u diabetických pacientov s angiopatiou a u 281 rovnako liečených nediabetikov postihnutých angiopatiou. Obvod lýtka a kotníku sa signifikantne zmenšil ako u diabetikov, tak aj nediabetikov . Po ukončení liečby bolo u všetkých pacientov zjevné zlepšenie edému. Liečba angiopatie bola účinná u nediabetikov aj diabetikov . Znášanlivosť enzýmového preparátu bola veľmi dobrá, vedľajšie účinky boli minimálne.
Galibin (1998) podával Wobenzym 10 pacientom v veku 22-58 rokov, trpiacim IDDM po dobu 4-23 rokov . U všetkých boli vyjadrené na dolných končatínách prejavy diabetickej angiopatie, ktorá bola verifikovaná reovazografickým vyšetrením. Pacienti dostávali v prvom týždni 3 krát denne 7 tbl. Wobenzymu, v 2. týždni 3x5 tbl. a v 3. a 4. týždni 3x3 tbl. denne . Po ukončení bolo zlepšenie zaznamenané u 8 z 10 sledovaných pacientov. U 4 pacientov sa významne zmenšili alebo celkom zmizli otoky bércov . V pokročilých stavoch boli obmedzené následky ischémie, rozsah gangrény, fibrotizácie a zápalové komplikácie. Syndróm diabetickej nohy je jednou z najčastejších komplikácií diabetu. Približne 50 - 70% netraumatických amputácií dolných končatín sú vykonané pre hnisavé nekrotické afekcie u diabetikov . Cieľom štúdie, ktorú vykonala Zemljanska (2000), bolo sledovanie efektu preparátu Wobenzym na hojenie infikovaných neurópatických a neuroischemických trofických defektov u diabetikov 2. typu. Do štúdie bolo zaradených 34 diabetikov s infikovanými trofickými defektami ll.-lll. stupňa. Pacienti boli rozdelení do dvoch skupín : kontrolná skupina dostávala systémovo širokospektrálne antibiotiká, bolo vykonaná ošetrenie a drenáž rany a pravidelné previazy; pokusná skupina dostávala okrem výššie uvedenej terapie naviac Wobenzym v dávke 3x5 drg. denne . Výsledky dokázali, že u pacientov liečených enzýmami rýchlejšie zmizli prejavy zápalového procesu. K zahojeniu rany došlo u enzýmami liečených pacientov v priemere po 3,1 mesiacoch, v kontrolnej skupine po 8,2 mesiacoch .