ANGIOLÓGIA,
FLEBOLÓGIA
Vplyv SET na niektoré etiologické faktory
cievnych ochorení
Narušenie skladby, koagulačnej rovnováhy a tekutosti krvi je súčasťou patogenézy žilných aj tepenných ochorení.
Výskumy ukázali, že jednotlivé proteolytické enzýmy aj kombinované enzýmové
preparáty sú schopné ovplyvniť tekuté aj korpuskulárne zložky krvi.
Pôsobením proteináz je napríklad znižovaná koncentrácia fibrinogénu a
stimulovaná aktivácia plazminogénu. Zlepšuje sa flexibilita erytrocytov a znižuje schopnosť agregácie erytrocytov aj trombocytov (bromelain inhibuje
agregáciu trombocytov jednak zníženim koncentrácie tromboxanu, jednak blokádou
agregácie závislej na ADP). To všetko zlepšuje reologické vlastnosti krvi.
V experimente bolo napríklad dokázané, že roztok Wobenzymu je schopný
rozpúšťať fibrinové koagulá. Koagulá sa rozpúšťali tým rýchlejšie,
čím bola vyššia koncentrácia Wobenzymu
v roztoku. Na druhej strane bolo aplikácii Wobenzymu možné zabrániť
vytvorením fibrinu pri zmiešaní plazmy s koagulázou. Útlm vzniku fibrinu bol v priamej korelácii s koncentráciou Wobenzymu
(Guggenbichler, 1988).
Vplyvom preparátu Wobenzym na parametre, ktoré určujú reologické vlastnosti krvi, sa zaoberá randomizovaná dvojito zaslepená skrížená štúdia (Ernst,
1994). Skupine 10 zdravých dobrovoľníkov bol podávaný dva týždňe Wobenzym
(30 tabliet denne ) a tak počas rovnakej doby rovnaky počet tabliet placeba.
"Vymývacia doba" medzi oboma fázami pokusu bola 1 týždeň. Bola sledovaná viskozita natívnej krvi, viskozita krvi korigovaná k hematokritu 45%,
viskozita plazmy a séra, hematokrit, flexibilita a zhlukovanie erytrocytov.
Zatiaľ čo pri podávaní placeba nedošlo v testovaných parametroch k žiadnej
signifikantnej zmene, pri podávaní enzýmov sa prejavilo výrazné zníženie
viskozity krvi aj plazmy a agregácia erytrocytov. Iich flexibilita bola naopak zvýšená. Po podávaní Wobenzymu ani placeba sa nezmenil hematokrit,
výsledky elektroforézy séra ani meraní koloidne osmotického tlaku.
V ďalšej štúdii za podmienok in vitro (Saradeth,
1995) bol skúmaný
vplyv preparátu Phlogenzym
v rôznych dávkách na hematokrit, viskozitu plazmy a séra, natívne a štandardizovanou viskozitou krvi, agregaci a flexibilitu erytrocytov v vzorciach nesrážlivé krvi od 12 zdravých dobrovoľníkov. Už minimálny
dávka Phlogenzymu pôsobila signifikantný zníženiu viskozity plazmy,
natívne aj standardizované viskozity krvi a agregace erytrocytov a hladiny
fibrinogenu.
Fibrinolytický účinok proteináz sa tiež prejavuje pri
urýchlení vstrebávanie hematomov. Jedna z poslednych publikovaných dvojslepých štúdií (Kleine, 1998) bola vykonana na 46 zdravých dobrovolníciach s
preparátom Phlogenzym (3x2 tbl.). Dobrovoľníci boli pre štúdiu starostlivo
vybraní, boli vylúčeni tí, ktorí javili zvýšenu alebo naopak zníženu vnímavosť k bolesti a tiež tí, u ktorých boli rozdiely vo vnímaní bolesti
na pravej a ľavej končatine už za bazálnych podmienok. Hematom bol vytvorený
podkožnou injekciou 2 ml vlastnej krvi na vnútornej strane predlaktia. Bol
skúmaný rozdiel prahu bolesti v oblasti hematomu a v rovnakej oblasti
na zdravé končatíne. Prah bolesti bol meraný špeciálnym tonometrom a bol udávaný v kp/cm2. Dalej bola hodnotená resorpcia hematómu. Hodnoty
prahovej bolesti sa vrátili k bazálnym hodnotám u enzýmovej skupiny od
6. dňa, zatiaľ čo u placebovej skupiny to nebolo pred 9. dňom. Hematom bol menej intenzívny po celú dobu štúdie u enzýmovej skupiny.
Na reologické vlastnosti krvi má negativní vplyv tiež zvýšená koncentrácia imunitných komplexov . Kombinácia enzýmov tlmí už v nízkých koncentráciach vznik imunitných komplexov v krvi
a telesných tekutinách a vo vysokých koncentráciach štiepi depozitá imunitných komplexov v stenách ciev, tkanivách a orgánoch. Túto schopnosť dokázali
pokusy in vitro aj na zvieratách.
V niektorých experimentach bol tiež zaznamenaný pokles
koncentrace cholesterolu a triglyceridov a vzostup HDL v séru vplyvom
proteináz (Klein,
1988). Tento poznatok bol neskôr znova
potvrdený jednak v experimente na modelovej alimentárnej hypercholesterolémii
králikov, jednak
v klinickej štúdii s pacientami po infarkte myokardu (Sledzevskaya
a Babyj, 1997; Kovalenko et.
al. 2001). Pre vznik a priebeh cievnych ochorení niesu podstatné len vlastnosti krvi ale aj kvalita cievnej steny a vzájomná reakcia medzi cievnym endotelem a zložkami krvi.
Práce z poslednej doby ukazujú, že proteinázy modulujú expresiu
adhéznych molekúl na rôznych bunkách, ktoré mjú podstatný vplyv
na niekoľko dejov prebiehajúcich v organizme. Hypoperfúzia a nasledná hypoxia, ktoré sú jednym z kľúčových momentov v priebehu cievnych chorôb, stimulujú produkciu tkanivových mediátorov zápalu a zmenu expresie adhéznych molekúl
na endotele ciev aj krvných elementov. Na základe vykonaných experimentov bolo dokázané, že proteinázy, ktoré sú súčasťou preparátov Wobenzym,
Phlogenzym a Wobe-Mugos, sú schopne priameho selektivneho proteolytického
štiepenia povrchových adhéznych molekúl na niektorých bunkách a predpokládá sa ovplyvnenie všeobecných signálnych mechanizmov na úrovni interakcie endotelie
a adherujúcich trombocytov. Priamy vplyv proteolytických enzýmov na zníženie
povrchovej denzity (expresie) bol zatim dokázaný u molekúl CD4, CD29,
CD44, CD54, CD58, CD62L, CD80, Mel-14, MAC-2, receptorov pre vitronectin
- a to hlavne na nádorových a zápalových bunkách. Vzhľadom k tomu,
že niektoré z týchto molekul (CD54, CD62L) sú v zvýšenej miere exprimované aj na endotelových bunkách postihnutých hypoxiou, je možné predpokladať, že
mechanizmus účinku SET v procesoch hemokoagulácie a agregácie môže byť za týchto podmienok analogický.
Okrem proteináz má dôležitu rolu takisto rutin. Rutin obsiahnutý v
preparátoch SET stabilizuje cievny endotel a podporuje antiexsudačný efekt enzýmov (hlavne bromelainu
a papainu).
Priebeh chronických cievnych ochorení (chronická žilná insuficiencia,
potrombotický syndróm, lymfedém) negatívne ovplyvňujú fibrózne procesy, ktoré sa sekundárne rozvíjajú v tkanivách oblastí dlhodobo postihnutých poruchou hemodynamiky a lymfatickej
drenáže.
Ukazuje sa, že jednym z etiologických faktorov nežiadúcich fibróznych zmien je nadprodukcia TGF-β (transforming growth factor). Na modelu renálnej
fibrózy u potkanov a množstve ďalších modelov bolo dokázané, že aplikácia
liekov pre systémovú enzýmoterapiu (Phlogenzym) znižuje hladiny TGF-β
v moči a zmierňuje priebeh fibrózy. Je dokázané, že α2-makroglobulin
aktivovaný väzbou s proteinázami na tzv. "rýchlu formu" viaže molekuly
niektorých nefyziologicky zmnožených cytokinov (TGF-β, TNF-α), a tým obmedzuje
nežiadúce účinky ich nadprodukce. Tieto komplexy sú tak vychytávané
fagocytmi a eliminované z obehu.
Súčasné výskumy prinášaju stále nové a detailnejšie poznatky o princípoch
účinkov proteináz
obsiahnutých v preparátoch systémovej enzýmoterapie a tvorí tak teoretickú
bázu dlho známim priaznivym empirickým skúsenostiam a výsledkom kontrolovaných
klinických štúdií s užívaním systémovej terapie v liečbe cievnych ochorení.