ANGIOLÓGIA, FLEBOLÓGIA
Choroby žilového systému
Takmer polovica našich dospelých obyvateľov má v menšíňej
či väčšwj miere postihnutý žilový systém (predovšetkým dolných končatín) a každý
desiaty trpí niektorým z žilových ochorení. Najčastejšími sú kŕčové
žily a chronická žilová nedostatočnosť, ktoré často vedú k trofickým
zmenám a bércovým vredom, obávané sú hlboké trombózy a tromboflebitídy.
O priaznivých skúsenostach s liečbou viac ako 400 chorých s
povrchovými aj hlbokými flebitidami Wobenzymom v čípkoch referoval
Wolf už na začiatku 60. rokov. Veľmi dobré a dobré výsledky pozoroval v
87% prípadov. Rovnakú úspešnosť u 73 prípadov tromboflebitíd potvrdil
v roku 1967 Valls-Serra: enzýmové preparáty
predčili antikoagulancia aj venotonika. Objektívnosť pozorovaných účinkov potvrdili Denck a Weidinger flebograficky. Mörl
v roku 1986 vykonal dvojito slepú placebom kontrolovanú
štúdiu u 40 chorých s potrombotickým syndrómom dolných končatín
dlhšieho trvania. Po 4-týždennej liečbe sa v skupine liečenej Wobenzymom
výrazne zlepšili subjektívne potiaže (bolesť, kŕče, "ťažké nohy",
únava pri chôdzi) aj objektívne ukazovatele (kožné zmeny, otoky, bércové
vredy). Lepší efekt enzýmov ako placeba dokázali: pletyzmografie, meranie
žilového tlaku, fotoreflexní reografie a laboratórní testy. Zlepšila sa aj priechodnosť kapilárnej siete.
Multicentrická znáhodnená dvojito slepá štúdia u 119 chorých
s tromboflebitidou a varikoflebitidou porovnávala pôsobenie Wobenzymu
(v dávke 3x10 dražé 15 dní) a placeba (Koškin,
1996). Vyšetrenie bolo realizované 1., 4., 7., 10., 13. a 16.deň. V enzýmovej skupine sa rozsah zápalu v postihnutej véne zmenšil o 43%, zatiaľ čo v placebovej skupine o 17%. Signifikantne zlepšené bolo aj celkové skóre
(zamerané na bolesť, sčervenanie, zdurenie, zatvrdnutie a plnenie žíl krvou
merané pomocou reflexnej reografie). Po Wobenzyme sa úplne vyliečilo 30%,
po placebe 10% chorých.
Na problematiku liečby tromboflebitídy sa zamerili aj ďalší autori. Napríklad
Bauműller (1997) liečil v rokoch 1996-1997
pacientov s akútnou tromboflebitídou. V dvojslepej randomizovanej kontrolovanej
štúdii podával 100 chorým Phlogenzym alebo placebo v dávke 6 tabliet denne po dobu 14 dní a sledoval účinnosť liečby podľa hlavneho kritéria
- kľudovej bolesti. Sekundárnymi kritériami bola bolesť na tlak, sčervenanie
kože, hyperémia, pocit tiaže a napätia, a množstvo potrebných analgetík.
Účinok liečby Phlogenzymom bol podľa hlavneho kritéria aj sekundárnych kritérií lepší ako účinok placeba a rozdiel bol štatisticky významný
(p<0,001).
Lekári sa niekedy obávajú podávať preparáty systémovej enzýmoterapie pre ich fibrinolytický a trombolytický účinok spolu s antikoagulanciou pre väčšie riziko krvácania. Jedným z pozorovaní, ktoré vyvracajú tieto obavy,
je odkaz Džupiny, ktorý sa liečbou Wobenzymom
zaoberal v rokoch 1998 u 46 pacientov s trombózou hlbokých žíl. V priebehu 1 roku bolo na internom oddelení NsP v Bardejove liečených
140 pacientov s hlbokou žilovou trombózou. Po obligátnej liečbe trvajúcej
3-5 mesiacov u 46 pacientov pretrvávali subjektívne potiaže, otoky a patologický
nález pri duplexnej sonografii (zníženie centripetálnej žilovej frakcie) -
tj. príznaky typické pre potrombotický syndróm.
K liečbe perorálnymi antikoagulantmi a venotonikami bol u týchto pacientov
pridaný Wobenzym - prvné 3 mesiace 3x10 drg., potom bola dávka postupne
znížená na 3x3 drg. Liečba Wobenzymom trvala celkom 1 rok. V 3-masačných intervaloch boli vyhodnocované subjektívne potiaže pacientov, obvod končatiny
10 cm nad podložkou a centripetálne žilové frakcie.
Po roku liečby sa zmenšili subjektívne potiaže u 92% chorých (hlavne
bolesť v dolných končatínách a pocit "ťažkých nôh"), ďalej došlo
u pacientov k výraznému zmenšeniu priemerného obvodu postihnutých končatín
(zo 42 cm na 34 cm), zvýšila sa priemerná centripetálna žilová frakcia
(z 16 ml/min na 46 ml/min). U 20 pacientov bolo možné úplne vysadiť antikoagulační
liečbu.
V jednej z posledných dvojito slepých randomizovaných placebom kontrolovaných
multicentrických klinických štúdií bola sledovaná účinnosť a
znášanlivosť systémovej enzýmoterapie u pacientov s akútnou superficiálnou
tromboflebitidou (Marshall a Kleine,
2001). Do štúdie bolo zaradených 156 pacientov; v enzýmovej skupine bolo 79, v skupine placebo 77 pacientov. Doba liečby bola maximálne 14 ± 2 dni. Pacienti enzýmovej skupiny boli liečení preparátom Wobenzym N
v dávke 3x4 dražé denne. Všetci pacienti naviac dostali kompresnú pančuchu.
Hlavným cieľovým kritériom bol ústup spontánnej bolesti k 7. dňu, ktorá musela činit na začiatku štúdie aspoň 4 body skóre VRAS (Visual Rating
Analogue Scale). Siedmy deň liečby bola pozorovaná signifikantne väčšia
redukcia bolesti v skupine liečenej Wobenzymom v porovnaní s placebom
(p=0,0071). Sekundárne kritérium - stupeň odpovedí (redukcia skóre bolesti
na stupeň O alebo 1) - bolo pri ukončení liečby v enzýmovej skupine 77,0%,
zatiaľ čo v placebovej skupine 58,1%. Skupiny sa líšili štatisticky významne (p=0,011). Ďalej boli sledované nasledujúce vedľajšie cieľové parametre:
vývoj bolesti v priebehu 7dennej liečby, hladina integrálnej bolesti, priebeh
bolestivej reakcie na tlak, sčervenanie kože, hypertermia, hmatné a/alebo
viditeľné flebitické reťazce, pocity napätia a užívanie paracetamolu.
Všetky sledované parametre ukázali signifikantné rozdiely medzi skupinami v prospech Wobenzymu. Táto štúdia dokázala klinickú účinosť a dobrú
znášanlivosť Wobenzymu pri liečbe akútnej superficiálnej tromboflebitídy, čo svedčí o antiflogistickom, antiedematóznom a analgetickom pôsobení tejto terapie.