CHIRURGIA, TRAUMATOLÓGIA, ORTOPÉDIA

Traumatológia a ortopédia

Traumy predstavujú druhú najčastejšiu príčinu pracovnej neschopnosti a následky vážnych zranení môžu pacientov invalidizovať. Antiedematózny účinok enzýmových preparátov a ich použitie u akútnych traumat umožňuje nielen včasné operačné riešenie, ale slúži ako prevencia "compartement syndrómu". U chronických otokov (potraumatických reziduí) antiedematózny účinok umožňuje zahájenie včasnej rehabilitácie. Najviac je tento efekt oceňovaný u potraumatických otokov prstov ruky, kedy aj veľmi dlho trvajúce otoky nereagujúce na bežnú terapiu po nasadení Wobenzymu ustúpia natoľko, že je možné zahájiť efektívnu rehabilitáciu. Dobré výsledky je možné očakávať aj u pacientov v raných štádiách algodystrofického syndrómu. Pre podávanie Wobenzymu a Phlogenzymu v traumatológii platí všeobecný vzorec: čo najskôr po úraze, eventuálne predoperačne, maximálnu dávky a dostatočne dlhú dobu. Ako už skôr dokázali výsledky štúdie u plastických a rekonštrukčných operáciách v oblasti ruky, pri predčasnom vysadení Wobenzymu dôjde v operovanej oblasti znovu k edému. Po opätovnom nasadení lieku otok ustúpi.
Už v roku 1972 použil Carillo systémovú enzýmoterapiu u celkom 100 pacientov s rôznymi zraneniami vrátane popálenín. Okrem štandardnej konzervatívnej alebo chirurgickej liečby dostávali nemocní Wobenzym v dennej dávke od 10 do 20 dražé po dobu priemerne 6 dní. Proces hojenia bol u zranení aj popálenín značnou mierou urýchlený. Zvýšenú krvácavosť autori nepozorovali počas operácie ani v jednom prípade. Nežiadúce účinky neboli závažné, len 4 pacienti si sťažovali na žalúdočnú nevoľnosť. Pri dlhších časových intervaloch v podávaní Wobenzymu potiaže ustúpili.
Schwinger v rokoch 1988 až 1990 sledoval účinnosť liečby Wobenzymom u operácií kolenného a hlezenného kĺbu na 59 nemocných. Porovnával antiflogistický účinok Wobenzymu (celkom užívalo 29 pacientov v dávke 3x5 dražé) oproti aescínu (užívalo 30 pacientov v dávke 3x2 dražé). Ako hlavné kritérium hodnotenia účinnosti bol určený objem kĺbu a skóre bolesti. Vedľajšími kritériami boli ďalšie klinické a laboratórne parametre a spotreba analgetík. Redukcia edému nastala u skupiny liečenej Wobenzymom rýchlejšie. Ústup sa prejavil výraznejšie u nemocných s postihnutím hlezenného kĺbu. Skóre bolesti sa výrazne nelíšilo, ale spoterba analgetík bola u aescinovej skupiny vyššia.

Významnú rolu Wobenzymu v operačnej liečbe dokázala placebom kontrolovaná štúdia u 120 pacientov s krvavou repozíciou zlomenín (Rahn, 1990). Riešenie takých stavov vyžaduje optimálnu prípravu, ku ktorej patrí rýchle a účinné zvládnutie potraumatického edému a hematómu. Nemocní začali používať Wobenzym v dávke 3x10 dražé 5 dní pred operáciou. Už po 3 dňoch bolo v liečenej skupine zjavné zmiernenie otoku a bolesti. Oproti kontrolnej skupine sa skrátila doba nutného pobytu v nemocnici.
Dĺžka hospitalizácie - dni (Rahn)
Wobenzym predoperačne - 19,3
Placebo predoperačne - 22,6
Wobenzym pooperačne - 19,5
Placebo pooperačne - 22,3
Wobenzym pred aj po operácii - 17,7
Placebo pred aj po operácii - 24,1

Do štúdie, ktorá sledovala efekt liečby Wobenzymom u distorzií hlezenného kĺbu liečeného konzervatívne, bolo zaradených 44 pacientov (Baumüller, 1992). Štúdia bola vykonaná ako randomizovaná, dvojito zaslepená placebom kontrolovaná s dávkovaním 3x1 odmerky Wobenzym granulátu (zodpovedá 3x10 Wobenzym tbl.) po 10 dní. U enzýmovej skupiny sa oproti kontrolnej skupine dokázateľne zmenšil otok a zmiernila bolestivosť, rýchlejšie sa zlepšila hybnosť postihnutého kĺbu, čo umožnilo skrátenie pracovnej neschopnosti pacientov.

Závislosť klinického efektu na veľkosti dávky bola skúmaná u 94 pacientov s laterálnou distorziou hlezenného kĺbu (Kleine a spol., 1990). Sledovanie trvalo 2 týždňov. Tlak, ktorý musel byť na kĺb vyvinutý, aby bolo u pacienta dosiahnutý prah bolesti, bol meraný tonometrom priloženým na úpon predného fibulotalárneho väzu. Ako hlavné kritérium slúžil rozdiel prahu bolesti medzi zdravou a zranenou končatinou 7. deň štúdie. Výsledky potvrdili jednoznačnú analgetickú účinnosť Wobenzymu. Najefektívnejšie sa javila dávka 3x10 dražé denne.
V posledných rokoch sa čím ďalej tým viac presadzuje v liečbe traumat a akútnych zápalov preparát Phlogenzym, zatiaľ čo Wobenzym je výhodnejší skôr pre liečbu chronických potraumatických reziduí. Pre porovnánie účinnosti týchto dvoch preparátov oproti placebu bola vykonaná klinická štúdia u 60 pacientov s distorziou hlezenného kĺbu (Rahn, 1995). Hodnotený bol otok kĺbu siedmý deň, ktorý bol zmenšený o 52,4% u Wobenzymu, o 58,3% u Phlogenzymu a len o 19,0% u placeba. Pohyblivosť kĺbu meraná siedmý deň bola u Wobenzymu zlepšena o 63,1%, u Phlogenzymu o 72,7% a u placebovej skupiny o 39,1%. Prekrvenie kĺbu bolo znížené o 61,5% u Wobenzymu, o 73,3% u Phlogenzymu a o 41,7% u kontrolnej skupiny. Kľudová bolesť bola znížená u skupiny s Wobenzymom o 73,3%, s Phlogenzymom o 70,6% a o 57,1% u placebovej skupiny. Bolesť pri pohybe bola znížená o 46,2% u Wobenzymu, o 57,1% u Phlogenzymu a o 25,9% u placebovej skupiny. Efekt liečby oboma enzýmovými preparátmi bol omnoho lepší ako po placeba. Porovnánie oboch enzýmových preparátov vyznelo v prospech Phlogenzymu.
Pre overenie účinnosti Phlogenzymu v traumatológii vykonal Baumüller (1994) placebom kontrolovanú dvojito zaslepenú klinickú štúdiu u pacientov s distorziou hlezenného kĺbu. V štúdii bol sledovaný antiflogistický a antiedematózní účinok a znášanlivosť Phlogenzymu. 2x20 pacientov užívalo 10 dnov 3x2 tablety Phlogenzymu respektive placeba. Hlavným hodnotiacim kritériom bola veľkosť otoku 7. deň liečby. Vedľajšími kritériami boli hybnosť kĺbu, jeho náplň a bolestivosť 7. deň liečby. Rozsah otoku bol redukovaný 7. deň liečby v skupine liečenej Phlogenzymom o 66,7%, v skupine s placebom len o 38,1%, hybnosť sa zlepšila v enzýmovej skupine o 62% a len o 37,3% v placebovej skupine. Tiež náplň kĺbu bola redukovaná v enzýmovej skupine o 78,6% oproti 53,8% v placebovej skupine. Klidová bolestivosť sa zlepšila v enzýmovej skupine o 86,7%, zatiaľ čo v placebovej skupine o 72,2% a bolestivosť pri pohybu o 62,1% v enzýmovej skupine oproti 39,3% v skupine s placebom.
Nezanedbateľný je hlavne u traumatologických pacientov analgetický efekt celkovo podávaných proteináz. Neuplatní sa bezprostredne po nasadení lieku, ale až v priebehu liečby. Podľa súčasných skúsenosťí je analgetický efekt v kombinácii s antiedematóznym pôsobením natoľko zásadný, že by neskúsený lekár mohol dané trauma podceniť. Na overenie tohto farmakologického účinku vykonali Hoernecke a Doenicke (1993) dvojito slepú, placebom kontrolovanú klinickú štúdiu u operácií pre syndróm karpálneho tunelu. Perioperačná aplikácia Wobenzymu viedla k výraznému poklesu spotreby analgetík v pooperačnom období. Napríklad v operačný deň a dvoch nasledujúcich užívalo iné analgetiká v skupine placebo 69% pacientov, zatiaľ čo v skupine enzýmovej len 11%.
V roku 1994 boli publikované výsledky prospektívnej randomizovanej dvojslepej klinickej štúdie u 80 nemocných s lézou mediálneho alebo laterálneho meniskusu s následnou artroskopickou meniskektomiou(Rahn, 1994). Po zaradení do štúdie dostávali nemocní 3 dni pred operáciou a potom po operácii až do dňa prepustenia z kliniky 3x1 odmerku Wobenzym granulátu denne (zodpovedá 3x10 Wobenzym dražé) alebo rovnaké množstvo granulátu placeba.
Obe sledované skupiny boli dobre porovnateľné a hodnotiteľné. Priebeh choroby a účinnosť Wobenzymu bola sledovaná pri kontrolných vyšetreniach pri prijatí na kliniku, v deň operácie, 1., 3., 5. a podľa možnosti aj 7. deň po operácii a v deň prepustenia. V štúdii boli sledované tieto ukazovatele: zdurenie kĺbu, uhol flexie, otok, bolestivosť a obmedzená hybnosť. Výsledky štúdie jednoznačne potvrdili dobrú účinnosť Wobenzymu. Tendencia vývoja hodnôt zdurenín, bolestí a obmedzenej pohyblivosti boli v enzýmovej skupine priaznivejšie. Hodnoty uhla flexie v operovanom kĺbe javily signifikantný rozdiel v prospech enzýmovej skupiny (p = 0,03).
Tiež hlavné kritérium účinnosti, totiž súhrnné skóre pre otok, bolesť a obmedzenú hybnosť, javilo v deň prepustenia signifikantný rozdiel (p = 0,03) v prospech enzýmovej skupiny.
Použitie systémovej enzýmoterapie v detskej chirurgii a traumatológii overila štúdia pri liečbe suprakondylickej zlomeniny humeru u detí (Gal a kol., 1998). Závažnou komplikáciou tejto zlomeniny býva Volkmannova kontraktúra ako neskorší následok compartment syndrómu predlaktia. Súčasťou liečivého procesu je preto snaha o účinné a rýchle ošetrenie potraumatického edému a hematómu, ktorý môže k vzniku komplikácií významnou mierou prispieť. V Centru detskej traumatológie v Brne bolo ošetrených celkom 51 pacientov s diagnózou suprakondylickej zlomeniny humeru. Z toho 28 pacientov s obdobným charakterem zlomeniny bolo zaradených do testovanej skupiny. Suprakondylická zlomenina humeru bola ošetrená vždy repozíciou a perkutánnou transfixáciou. Jednalo sa o dislokované zlomeniny II. a III. stupňa podľa Felsenreicha, extenčného typu. Preparát Wobenzym bol podaný 14 pacientom (skupina A) v dávke 3x2 - 3 drg. podľa veku a hmotnosti prví pooperačný deň a dalej po dobu 7 dňov, ďalších 14 pacientov (skupina B) tvorilo kontrolnú skupinu. Stav končatiny bol monitorovaný pomocou dopplerovského ultrazvuku, kedy bol kvantifikovaný prietok a. radialis, ďalej sledovaním pO₂ vrámci vyšetrení ABR z periférnej krvi II. prstu - distálneho článku a oxymetrie periférie III. prstu distálneho článku. Lepšie výsledky boli zistené u skupiny pacientov liečených SET. Autori odporúčajú Wobenzym ako vhodný doplnok komplexnej liečby, kedy prioritnú rolu hraje správne a včasné ošetrenie spolu s precíznou monitoráciou končatiny v pooperačnom priebehu.
Veľmi dobrú účinnosť Wobenzymu doložila otvorená štúdia u 140 ortopedických nemocných (Neverov a Klimov, 1999). Systémová enzýmoterapia sa na pracovisku autorov používa od roku 1995. Za tú dobu bolo liečených Wobenzymom 68 mužov a 72 žien v veku 16-74 rokov, ktorí boli rozdelení do 4 skupín.
Skupina 1: 59 pacientov s rôznymi jednoduchými alebo mnohopočetnými zlomeninami. Pacienti dostávali Wobenzym - v priebehu prvného týždňa 3x10 drg. denne, druhý týždeň 3x7 drg.
Skupina 2: 51 pacientov po implantácii endoprotéz veľkých kĺbov primárnych aj opakovaných. Pacienti dostávali Wobenzym - v priebehu prvneho týždňa 3x10 drg. denne, druhý týždeň 3x7 drg., tretí a štvrtý týždeň 3x5 drg.
Skupina 3: pacienti, ktorým bola vykonaná replantácia prstov ruky a pacienti s ťažkými otvorenými poraneniami ruky. Pacienti dostávali Wobenzym - v priebehu prvného týždňa 3x7 drg. denne, druhý, tretí a štvrtý týždeň 3x5 drg.
Skupina 4: 26 pacientov s degeneratívnymi dystrofickými poruchami pohybového aparátu štádia II-III. Pacienti dostávali Wobenzym - v priebehu prvného a druhého týždňa 3x7 drg. denne, tretí a štvrtý týždeň 3x5 drg.
Vytvorené boli tiež kontrolné skupiny, ktoré boli porovnateľné z hľadiska pohlavia, veku, sociálnej skupiny, závažnosti a doby trvania traumatu, charakteru ochorenia alebo zranenia. Po 2-3 dňoch liečby Wobenzymom u pacientov s traumatmi znateľne ustupovalo napätie tkanív a bolesti a 5. deň sa otok zmenšil v priemere o 40%, ustupovali hematómy. U pacientov sa zlomeninami bérca sa nevyskytli žiadne subepidermálnu pľuzgiere a u zlomenín lokalizovaných v blízkosti kĺbov neboli nájdené v kĺboch žiadne výpotky. Ak zlomenina prechádzala kĺbem, bola punkcia nutná len v deň prijatia. U pacientov skupiny 2 došlo k redukci otoku o 40% po 4 dňoch liečby Wobenzymom a 8.-10. deň rozdiel obvodu hornej tretiny stehna operovanej a zdravej končatiny tvoril 7-10 mm. Podávanie narkotických analgetik bolo nutné len v prvých 2 dňoch po operácii. Rány sa hojily per primam, pooperačné jazvy boli bez keloidov. U pacientov s replantovanými prstami vymizol otok a premodranie ku koncu tretieho týždňa liečby. Nevyskytli sa ischemické komplikácie. K odlúčeniu nekróz došlo u pacientov so závažnými traumatmi mäkkých tkanív ruky po 7 dňoch liečby Wobenzymom. U týchto pacientov bola pozorovaná dobrá regenerácia tkaniva. U 38% pacientov skupiny 4 došlo k zlepšeniu celkového stavu a k redukcii bolesti pri pohybe a prakticky zmizli "štartovacie bolesti". Mohli byť vysadené nesteroidní antireumatiká. Wobenzym bol dobre znášaný, neboli zaznamenané žiadne vedľajšie účinky.
V klinickej štúdii, hodnotiacej Phlogenzym v liečbe a profylaxi otoku v pooperačnom období po osteosyntézach dlhých končatinových kostí v porovnaní s aescinom bolo v období od augusta 1997 do januára 1999 sledovaných 60 pacientov (Kameníček a kol., 2001).
Priemerný vek pacientov bol 42 rokov (rozmedzie 12-79 rokov ). K ošetreniu zlomenín boli používané metódy intramedulárnej osteosyntézy alebo vonkajšie fixátory. Pacienti boli rozdelení do dvoch skupín. 30 pacientom bol k liečeniu a profylaxi potraumatického a pooperačneho otoku podávaný ako jediný prostriedok preparát Phlogenzym po dobu 14 dní (skupina P). Liek bol podávaný v dávke 3x3 tbl. v prvých troch dňoch po operácii a následne 3x2 tbl. v zbývajúcom sledovanom období. Ďalších 30 pacientov - kontrolná skupina (skupina K) - bolo liečených štandardnými antiedémovými preparátmi na báze aescínu. V oboch skupinách boli používané rovnaké analgetiká (Dolsin, Dipidilor, Tramal). V pooperačnom období boli sledované zmeny objemu operovanej časti končatiny. Byl meraný jej obvod v mieste najväčšího otoku a 10 cm distálne. Zmeny objemu končatiny boli modelovo počítané ako zmeny objemu komolého kužeľa. Meranie bolo vykonané 1., 3., 5., 7., 10. a 14. deň po operácii. Objem vypočítaný z hodnôt meraní v 1. pooperačním dni po zavedení fixácie bol braný ako východzia hodnota (100%). V skupine pacientov, ktorým bol pooperačne podávaný Phlogenzym, bol ústup poúrazového a pooperačného otoku plynulý a signifikantne rýchlejší oproti pacientom skupiny K. Pozoruhodný rozdiel ukázali merania v 5. pooperačnom dni - u pacientov skupiny P bolo zaznamenané zmenšenie východzej hodnoty objemu operovanej končatiny v priemere takmer o 8%. Oproti tomu v skupine kontrolnej, liečenej štandardnými preparátmi, došlo ešte k nepatrnému nárastu tejto hodnoty nad 100%. Koncom prvého pooperačného týždňa bol sledovaný objem v priemere zmenšený o 12% v skupine P oproti 1,45% v skupine K. V závere sledovania - 14. pooperačný deň - dosiahlo zmenšenie sledovaného objemu v skupine P takmer 17% oproti 9% v skupine K. Bol pozorovaný aj veľmi dobrý analgetický efekt preparátu.
Pacienti skupiny P mali významne menšiu celkovú spotrebu analgetík, obzvlášť v rannom pooperačním období. Pacienti tolerovali Phlogenzym veľmi dobre. V štúdii bola dokázaná štatistická významnosť zrýchlenia ústupu otoku u pacientov liečených Phlogenzymom oproti skupine kontrolnej, kde bola užívaná klasická antiedematózna liečba (od 5. dňa p<0,001). Phlogenzym je možné teda odporučiť ako súčasť komplexnej liečby v traumatológii ako pri konzervatívnych, tak pri operačných postupoch pre efektívnu redukciu otoku, urýchlenie hojenia, antiflogistický a analgetický účinok.


Úvod O firme Kontakty Pomáhame druhým Poradňa Stránky pre laikov wobenzym.cz
Zápal a jeho ovplyvnenie SET Zvýšenie využiteľnosti antibiotík proteolytickými enzýmami Angiológia, flebológia Gynekológia Chirurgia, traumatológia, ortopédia Imunológia Lymfológia ORL Pediatria Reumatológia Športová medicína Stomatológia Urológia Literatúra Časopisy s Impact faktorom Ostatná literatúra SPC Wobenzym SPC Phlogenzym	CHIRURGIA, TRAUMATOLÓGIA, ORTOPÉDIA Traumatológia a ortopédia Traumy predstavujú druhú najčastejšiu príčinu pracovnej neschopnosti a následky vážnych zranení môžu pacientov invalidizovať. Antiedematózny účinok enzýmových preparátov a ich použitie u akútnych traumat umožňuje nielen včasné operačné riešenie, ale slúži ako prevencia "compartement syndrómu". U chronických otokov (potraumatických reziduí) antiedematózny účinok umožňuje zahájenie včasnej rehabilitácie. Najviac je tento efekt oceňovaný u potraumatických otokov prstov ruky, kedy aj veľmi dlho trvajúce otoky nereagujúce na bežnú terapiu po nasadení Wobenzymu ustúpia natoľko, že je možné zahájiť efektívnu rehabilitáciu. Dobré výsledky je možné očakávať aj u pacientov v raných štádiách algodystrofického syndrómu. Pre podávanie Wobenzymu a Phlogenzymu v traumatológii platí všeobecný vzorec: čo najskôr po úraze, eventuálne predoperačne, maximálnu dávky a dostatočne dlhú dobu. Ako už skôr dokázali výsledky štúdie u plastických a rekonštrukčných operáciách v oblasti ruky, pri predčasnom vysadení Wobenzymu dôjde v operovanej oblasti znovu k edému. Po opätovnom nasadení lieku otok ustúpi. Už v roku 1972 použil Carillo systémovú enzýmoterapiu u celkom 100 pacientov s rôznymi zraneniami vrátane popálenín. Okrem štandardnej konzervatívnej alebo chirurgickej liečby dostávali nemocní Wobenzym v dennej dávke od 10 do 20 dražé po dobu priemerne 6 dní. Proces hojenia bol u zranení aj popálenín značnou mierou urýchlený. Zvýšenú krvácavosť autori nepozorovali počas operácie ani v jednom prípade. Nežiadúce účinky neboli závažné, len 4 pacienti si sťažovali na žalúdočnú nevoľnosť. Pri dlhších časových intervaloch v podávaní Wobenzymu potiaže ustúpili. Schwinger v rokoch 1988 až 1990 sledoval účinnosť liečby Wobenzymom u operácií kolenného a hlezenného kĺbu na 59 nemocných. Porovnával antiflogistický účinok Wobenzymu (celkom užívalo 29 pacientov v dávke 3x5 dražé) oproti aescínu (užívalo 30 pacientov v dávke 3x2 dražé). Ako hlavné kritérium hodnotenia účinnosti bol určený objem kĺbu a skóre bolesti. Vedľajšími kritériami boli ďalšie klinické a laboratórne parametre a spotreba analgetík. Redukcia edému nastala u skupiny liečenej Wobenzymom rýchlejšie. Ústup sa prejavil výraznejšie u nemocných s postihnutím hlezenného kĺbu. Skóre bolesti sa výrazne nelíšilo, ale spoterba analgetík bola u aescinovej skupiny vyššia. Významnú rolu Wobenzymu v operačnej liečbe dokázala placebom kontrolovaná štúdia u 120 pacientov s krvavou repozíciou zlomenín (Rahn, 1990). Riešenie takých stavov vyžaduje optimálnu prípravu, ku ktorej patrí rýchle a účinné zvládnutie potraumatického edému a hematómu. Nemocní začali používať Wobenzym v dávke 3x10 dražé 5 dní pred operáciou. Už po 3 dňoch bolo v liečenej skupine zjavné zmiernenie otoku a bolesti. Oproti kontrolnej skupine sa skrátila doba nutného pobytu v nemocnici. Dĺžka hospitalizácie - dni (Rahn) Wobenzym predoperačne - 19,3 Placebo predoperačne - 22,6 Wobenzym pooperačne - 19,5 Placebo pooperačne - 22,3 Wobenzym pred aj po operácii - 17,7 Placebo pred aj po operácii - 24,1 Do štúdie, ktorá sledovala efekt liečby Wobenzymom u distorzií hlezenného kĺbu liečeného konzervatívne, bolo zaradených 44 pacientov (Baumüller, 1992). Štúdia bola vykonaná ako randomizovaná, dvojito zaslepená placebom kontrolovaná s dávkovaním 3x1 odmerky Wobenzym granulátu (zodpovedá 3x10 Wobenzym tbl.) po 10 dní. U enzýmovej skupiny sa oproti kontrolnej skupine dokázateľne zmenšil otok a zmiernila bolestivosť, rýchlejšie sa zlepšila hybnosť postihnutého kĺbu, čo umožnilo skrátenie pracovnej neschopnosti pacientov. Závislosť klinického efektu na veľkosti dávky bola skúmaná u 94 pacientov s laterálnou distorziou hlezenného kĺbu (Kleine a spol., 1990). Sledovanie trvalo 2 týždňov. Tlak, ktorý musel byť na kĺb vyvinutý, aby bolo u pacienta dosiahnutý prah bolesti, bol meraný tonometrom priloženým na úpon predného fibulotalárneho väzu. Ako hlavné kritérium slúžil rozdiel prahu bolesti medzi zdravou a zranenou končatinou 7. deň štúdie. Výsledky potvrdili jednoznačnú analgetickú účinnosť Wobenzymu. Najefektívnejšie sa javila dávka 3x10 dražé denne. V posledných rokoch sa čím ďalej tým viac presadzuje v liečbe traumat a akútnych zápalov preparát Phlogenzym, zatiaľ čo Wobenzym je výhodnejší skôr pre liečbu chronických potraumatických reziduí. Pre porovnánie účinnosti týchto dvoch preparátov oproti placebu bola vykonaná klinická štúdia u 60 pacientov s distorziou hlezenného kĺbu (Rahn, 1995). Hodnotený bol otok kĺbu siedmý deň, ktorý bol zmenšený o 52,4% u Wobenzymu, o 58,3% u Phlogenzymu a len o 19,0% u placeba. Pohyblivosť kĺbu meraná siedmý deň bola u Wobenzymu zlepšena o 63,1%, u Phlogenzymu o 72,7% a u placebovej skupiny o 39,1%. Prekrvenie kĺbu bolo znížené o 61,5% u Wobenzymu, o 73,3% u Phlogenzymu a o 41,7% u kontrolnej skupiny. Kľudová bolesť bola znížená u skupiny s Wobenzymom o 73,3%, s Phlogenzymom o 70,6% a o 57,1% u placebovej skupiny. Bolesť pri pohybe bola znížená o 46,2% u Wobenzymu, o 57,1% u Phlogenzymu a o 25,9% u placebovej skupiny. Efekt liečby oboma enzýmovými preparátmi bol omnoho lepší ako po placeba. Porovnánie oboch enzýmových preparátov vyznelo v prospech Phlogenzymu. Pre overenie účinnosti Phlogenzymu v traumatológii vykonal Baumüller (1994) placebom kontrolovanú dvojito zaslepenú klinickú štúdiu u pacientov s distorziou hlezenného kĺbu. V štúdii bol sledovaný antiflogistický a antiedematózní účinok a znášanlivosť Phlogenzymu. 2x20 pacientov užívalo 10 dnov 3x2 tablety Phlogenzymu respektive placeba. Hlavným hodnotiacim kritériom bola veľkosť otoku 7. deň liečby. Vedľajšími kritériami boli hybnosť kĺbu, jeho náplň a bolestivosť 7. deň liečby. Rozsah otoku bol redukovaný 7. deň liečby v skupine liečenej Phlogenzymom o 66,7%, v skupine s placebom len o 38,1%, hybnosť sa zlepšila v enzýmovej skupine o 62% a len o 37,3% v placebovej skupine. Tiež náplň kĺbu bola redukovaná v enzýmovej skupine o 78,6% oproti 53,8% v placebovej skupine. Klidová bolestivosť sa zlepšila v enzýmovej skupine o 86,7%, zatiaľ čo v placebovej skupine o 72,2% a bolestivosť pri pohybu o 62,1% v enzýmovej skupine oproti 39,3% v skupine s placebom. Nezanedbateľný je hlavne u traumatologických pacientov analgetický efekt celkovo podávaných proteináz. Neuplatní sa bezprostredne po nasadení lieku, ale až v priebehu liečby. Podľa súčasných skúsenosťí je analgetický efekt v kombinácii s antiedematóznym pôsobením natoľko zásadný, že by neskúsený lekár mohol dané trauma podceniť. Na overenie tohto farmakologického účinku vykonali Hoernecke a Doenicke (1993) dvojito slepú, placebom kontrolovanú klinickú štúdiu u operácií pre syndróm karpálneho tunelu. Perioperačná aplikácia Wobenzymu viedla k výraznému poklesu spotreby analgetík v pooperačnom období. Napríklad v operačný deň a dvoch nasledujúcich užívalo iné analgetiká v skupine placebo 69% pacientov, zatiaľ čo v skupine enzýmovej len 11%. V roku 1994 boli publikované výsledky prospektívnej randomizovanej dvojslepej klinickej štúdie u 80 nemocných s lézou mediálneho alebo laterálneho meniskusu s následnou artroskopickou meniskektomiou(Rahn, 1994). Po zaradení do štúdie dostávali nemocní 3 dni pred operáciou a potom po operácii až do dňa prepustenia z kliniky 3x1 odmerku Wobenzym granulátu denne (zodpovedá 3x10 Wobenzym dražé) alebo rovnaké množstvo granulátu placeba. Obe sledované skupiny boli dobre porovnateľné a hodnotiteľné. Priebeh choroby a účinnosť Wobenzymu bola sledovaná pri kontrolných vyšetreniach pri prijatí na kliniku, v deň operácie, 1., 3., 5. a podľa možnosti aj 7. deň po operácii a v deň prepustenia. V štúdii boli sledované tieto ukazovatele: zdurenie kĺbu, uhol flexie, otok, bolestivosť a obmedzená hybnosť. Výsledky štúdie jednoznačne potvrdili dobrú účinnosť Wobenzymu. Tendencia vývoja hodnôt zdurenín, bolestí a obmedzenej pohyblivosti boli v enzýmovej skupine priaznivejšie. Hodnoty uhla flexie v operovanom kĺbe javily signifikantný rozdiel v prospech enzýmovej skupiny (p = 0,03). Tiež hlavné kritérium účinnosti, totiž súhrnné skóre pre otok, bolesť a obmedzenú hybnosť, javilo v deň prepustenia signifikantný rozdiel (p = 0,03) v prospech enzýmovej skupiny. Použitie systémovej enzýmoterapie v detskej chirurgii a traumatológii overila štúdia pri liečbe suprakondylickej zlomeniny humeru u detí (Gal a kol., 1998). Závažnou komplikáciou tejto zlomeniny býva Volkmannova kontraktúra ako neskorší následok compartment syndrómu predlaktia. Súčasťou liečivého procesu je preto snaha o účinné a rýchle ošetrenie potraumatického edému a hematómu, ktorý môže k vzniku komplikácií významnou mierou prispieť. V Centru detskej traumatológie v Brne bolo ošetrených celkom 51 pacientov s diagnózou suprakondylickej zlomeniny humeru. Z toho 28 pacientov s obdobným charakterem zlomeniny bolo zaradených do testovanej skupiny. Suprakondylická zlomenina humeru bola ošetrená vždy repozíciou a perkutánnou transfixáciou. Jednalo sa o dislokované zlomeniny II. a III. stupňa podľa Felsenreicha, extenčného typu. Preparát Wobenzym bol podaný 14 pacientom (skupina A) v dávke 3x2 - 3 drg. podľa veku a hmotnosti prví pooperačný deň a dalej po dobu 7 dňov, ďalších 14 pacientov (skupina B) tvorilo kontrolnú skupinu. Stav končatiny bol monitorovaný pomocou dopplerovského ultrazvuku, kedy bol kvantifikovaný prietok a. radialis, ďalej sledovaním pO₂ vrámci vyšetrení ABR z periférnej krvi II. prstu - distálneho článku a oxymetrie periférie III. prstu distálneho článku. Lepšie výsledky boli zistené u skupiny pacientov liečených SET. Autori odporúčajú Wobenzym ako vhodný doplnok komplexnej liečby, kedy prioritnú rolu hraje správne a včasné ošetrenie spolu s precíznou monitoráciou končatiny v pooperačnom priebehu. Veľmi dobrú účinnosť Wobenzymu doložila otvorená štúdia u 140 ortopedických nemocných (Neverov a Klimov, 1999). Systémová enzýmoterapia sa na pracovisku autorov používa od roku 1995. Za tú dobu bolo liečených Wobenzymom 68 mužov a 72 žien v veku 16-74 rokov, ktorí boli rozdelení do 4 skupín. Skupina 1: 59 pacientov s rôznymi jednoduchými alebo mnohopočetnými zlomeninami. Pacienti dostávali Wobenzym - v priebehu prvného týždňa 3x10 drg. denne, druhý týždeň 3x7 drg. Skupina 2: 51 pacientov po implantácii endoprotéz veľkých kĺbov primárnych aj opakovaných. Pacienti dostávali Wobenzym - v priebehu prvneho týždňa 3x10 drg. denne, druhý týždeň 3x7 drg., tretí a štvrtý týždeň 3x5 drg. Skupina 3: pacienti, ktorým bola vykonaná replantácia prstov ruky a pacienti s ťažkými otvorenými poraneniami ruky. Pacienti dostávali Wobenzym - v priebehu prvného týždňa 3x7 drg. denne, druhý, tretí a štvrtý týždeň 3x5 drg. Skupina 4: 26 pacientov s degeneratívnymi dystrofickými poruchami pohybového aparátu štádia II-III. Pacienti dostávali Wobenzym - v priebehu prvného a druhého týždňa 3x7 drg. denne, tretí a štvrtý týždeň 3x5 drg. Vytvorené boli tiež kontrolné skupiny, ktoré boli porovnateľné z hľadiska pohlavia, veku, sociálnej skupiny, závažnosti a doby trvania traumatu, charakteru ochorenia alebo zranenia. Po 2-3 dňoch liečby Wobenzymom u pacientov s traumatmi znateľne ustupovalo napätie tkanív a bolesti a 5. deň sa otok zmenšil v priemere o 40%, ustupovali hematómy. U pacientov sa zlomeninami bérca sa nevyskytli žiadne subepidermálnu pľuzgiere a u zlomenín lokalizovaných v blízkosti kĺbov neboli nájdené v kĺboch žiadne výpotky. Ak zlomenina prechádzala kĺbem, bola punkcia nutná len v deň prijatia. U pacientov skupiny 2 došlo k redukci otoku o 40% po 4 dňoch liečby Wobenzymom a 8.-10. deň rozdiel obvodu hornej tretiny stehna operovanej a zdravej končatiny tvoril 7-10 mm. Podávanie narkotických analgetik bolo nutné len v prvých 2 dňoch po operácii. Rány sa hojily per primam, pooperačné jazvy boli bez keloidov. U pacientov s replantovanými prstami vymizol otok a premodranie ku koncu tretieho týždňa liečby. Nevyskytli sa ischemické komplikácie. K odlúčeniu nekróz došlo u pacientov so závažnými traumatmi mäkkých tkanív ruky po 7 dňoch liečby Wobenzymom. U týchto pacientov bola pozorovaná dobrá regenerácia tkaniva. U 38% pacientov skupiny 4 došlo k zlepšeniu celkového stavu a k redukcii bolesti pri pohybe a prakticky zmizli "štartovacie bolesti". Mohli byť vysadené nesteroidní antireumatiká. Wobenzym bol dobre znášaný, neboli zaznamenané žiadne vedľajšie účinky. V klinickej štúdii, hodnotiacej Phlogenzym v liečbe a profylaxi otoku v pooperačnom období po osteosyntézach dlhých končatinových kostí v porovnaní s aescinom bolo v období od augusta 1997 do januára 1999 sledovaných 60 pacientov (Kameníček a kol., 2001). Priemerný vek pacientov bol 42 rokov (rozmedzie 12-79 rokov ). K ošetreniu zlomenín boli používané metódy intramedulárnej osteosyntézy alebo vonkajšie fixátory. Pacienti boli rozdelení do dvoch skupín. 30 pacientom bol k liečeniu a profylaxi potraumatického a pooperačneho otoku podávaný ako jediný prostriedok preparát Phlogenzym po dobu 14 dní (skupina P). Liek bol podávaný v dávke 3x3 tbl. v prvých troch dňoch po operácii a následne 3x2 tbl. v zbývajúcom sledovanom období. Ďalších 30 pacientov - kontrolná skupina (skupina K) - bolo liečených štandardnými antiedémovými preparátmi na báze aescínu. V oboch skupinách boli používané rovnaké analgetiká (Dolsin, Dipidilor, Tramal). V pooperačnom období boli sledované zmeny objemu operovanej časti končatiny. Byl meraný jej obvod v mieste najväčšího otoku a 10 cm distálne. Zmeny objemu končatiny boli modelovo počítané ako zmeny objemu komolého kužeľa. Meranie bolo vykonané 1., 3., 5., 7., 10. a 14. deň po operácii. Objem vypočítaný z hodnôt meraní v 1. pooperačním dni po zavedení fixácie bol braný ako východzia hodnota (100%). V skupine pacientov, ktorým bol pooperačne podávaný Phlogenzym, bol ústup poúrazového a pooperačného otoku plynulý a signifikantne rýchlejší oproti pacientom skupiny K. Pozoruhodný rozdiel ukázali merania v 5. pooperačnom dni - u pacientov skupiny P bolo zaznamenané zmenšenie východzej hodnoty objemu operovanej končatiny v priemere takmer o 8%. Oproti tomu v skupine kontrolnej, liečenej štandardnými preparátmi, došlo ešte k nepatrnému nárastu tejto hodnoty nad 100%. Koncom prvého pooperačného týždňa bol sledovaný objem v priemere zmenšený o 12% v skupine P oproti 1,45% v skupine K. V závere sledovania - 14. pooperačný deň - dosiahlo zmenšenie sledovaného objemu v skupine P takmer 17% oproti 9% v skupine K. Bol pozorovaný aj veľmi dobrý analgetický efekt preparátu. Pacienti skupiny P mali významne menšiu celkovú spotrebu analgetík, obzvlášť v rannom pooperačním období. Pacienti tolerovali Phlogenzym veľmi dobre. V štúdii bola dokázaná štatistická významnosť zrýchlenia ústupu otoku u pacientov liečených Phlogenzymom oproti skupine kontrolnej, kde bola užívaná klasická antiedematózna liečba (od 5. dňa p<0,001). Phlogenzym je možné teda odporučiť ako súčasť komplexnej liečby v traumatológii ako pri konzervatívnych, tak pri operačných postupoch pre efektívnu redukciu otoku, urýchlenie hojenia, antiflogistický a analgetický účinok.
	Liek pre vnútorné použitie. Čítajte pozorne príbalové informácie. Inzertné stránky spoločnosti MUCOS Pharma CZ, s.r.o. - tel: (+420)-267 750 003