GYNEKOLÓGIA
SET u gynekologických zápalov a infekcií
U množstva gynekologických ochorení je vedúcím
príznakom zápal, ktorý často zodpovedá aj za
chronicitu daného ochorenia alebo za jeho ďalší progres. Množstvo chorôb primárne nezápalovej
povahy môže byť zápalom sprevádzané v zmysle ranej alebo neskoršej komplikácie.
Hlavnou indikáciou
systémovej enzýmoterapie sú zápalové procesy, akútne a chronické
otoky a porúchy imunity, preto sú lieky SET v gynekológii veľa využívané.
Úlohou enzýmov v priebehu zápalu je optimalizácia a synchronizácia zúčastnených
dejov.
Nezanedbateľné je tiež pozitívne ovplyvnenie reologických
vlastností krvi aj lymfy a sprievodné zlepšenie porušení mikrocirkulácie; taká porucha
stojí na počiatku množstva veľmi závažných lokálnych, predovšetkým však systémových komplikácií.
Pre gynekológov je významný tiež efekt vehikula (Barsom,
1982, 1983,
Suchich, 1997).
Prejavuje sa tým, že pri súčasnom podávaní proteolytických enzýmov
a antibiotík dochádza k vyššej sérovej a tkanivovej koncentrácii antibiotika (napríklad u ampicilínu o 25%, trimethoprimu
o 21%, u tetracyklinu o 22% a pod.) Podobný efekt popisujú niektorí
autori aj pre cytostatiká.
U gynekologických zápalových ochorení a u pooperačných stavov v
maléj panve je veľmi dôležitý aj fibrinolytický
efekt proteináz, pretože
pozápalové a pooperačné adhézie sú spôsobené práve fibrinom. Pri včasnom nasadení liekov SET je možné tieto adhézie výrazne obmedziť.
Množstvo klinických štúdií dokázalo výhodnosť aplikácie proteolytických
enzýmov (napr. Wobenzymu či Phlogenzymu) už predoperačne. Pritom sa nepotvrdilo nebezpečenstvo väčšieho krvácania počas operácie. "Premedikácia
enzýmami"
pacientov doznáva v poslednej dobe stále väčšieho uplatnenia. Jej výhody
oceňujú predovšetkým plastickí chirurgovia a stomatochirurgovia, ktorým
odstránenie porúch mikrocirkulácie a edému operovanej oblasti môže výrazne
zlepšiť výsledky; výborné výsledky majú aj traumatológovia, ortopédi a športoví lekári.
Všeobecne je možné enzýmové lieky odporučit u operácií a stavov, ktoré vyžadujú :
- prevenciu otoku alebo jeho liečbu
- obmedzenie operačného poškodenia
- rýchle odbúranie nekrózy
- zlepšenie mikrocirkulácie
- zníženie viskozity krvi, zníženie agregácie erytrocytov a trombocytov
- zníženie rizika zápalových komplikácií
- rýchlejší priebeh fyziologického hojenia rany, alebo jeho podporu
- zlepšenie transportnej kapacity lymfatického systému (lymfedém)
- dostatečný prienik antibiotík a chemoterapeutik do tkanív.
Uvedené všeobecné indikácie vychádzajú z veľkého množstva
klinických štúdií vykonaných z veľkej časti podľa zásad GCP v posledných 30 rokoch v celom svete buď s jednotlivými enzýmami (trypsín, chymotrypsín, papain, bromelain), alebo s preparátmi
obsahujúcimi ich kombinácie
(Wobenzym, Phlogenzym, Wobe-Mugos) (Eimeren van
W. a spol., 1994).
Použitie enzýmových liekov v gynekológii prinesie žiadúcí profit nielen pacientke,
ale z hľadiska farmakoekonomiky aj lekárovi a zdravotníckemu zariadeniu vďaka rýchlejšiemu zvládnutiu zápalového ochorenia a zníženiu rizika prechodu
do chronicity, zníženiu počtu komplikácií, resp. ich rýchlejšiemu
zvládnutiu, skrátením doby hospitalizácie a rýchlejšiemu návratu nemocnej
do bežného života.
Adnexitídy sú závažné a obávané ochorenia. V akútnom štádiu sa obvykle
osvedčia cielené antibiotiká a chemoterapeutiká. V množstve prípadov však nieje
liečba akútnej ataky naplno úspešná a chorobný proces sa opakuje či postupne
prechádza do chronickej formy s nežiadúcimi následkami. U chronických adnexitíd tak dochádza k zjazveniu a zrastom s následným tubálnym blokom; nezriedka
- obzvlášt pri obojstrannom postihnutí adnex - je žena sterilná. Liečba
chronických adnexitíd nieje obvykle naplno uspokojivá. Väčšinou nestačia
analgetiká ani antiflogistiká. Pri akútnych exacerbaciach sú nezastupiteľné
cielené antibiotiká ; dôkaz vyvolávajúcich mikroorganizmov však býva obtiažny.
Neprekvapuje preto, že sú obzvlášť pri recidivujúcich a chronických
adnexitidách hľadané nové účinné spôsoby liečby. Najväčšie skúsenosti
s preparátom Wobenzym u žien s akútnou adnexitidou získala Dittmarova
skupina (1986). V klinickej štúdii u 100 nemocných
porovnali autori účinok Wobenzymu a nesteroidneho antiflogistika. Po 14 dňoch zaznamenali zlepšenie
po oboch preparátoch : tak, či tak celkom bez potiaži bolo 56,9% pacientok liečených
enzýmami a len 6,1% pacientok liečených antiflogistikom. Klinická
randomizovaná dvojito slepá štúdia u žien s chronickou adnexitidou dokázala zhodnú
liečebnú účinnosť Wobenzymu a diclofenaku (Friedrich,
1993). Wobenzym bol naviac bez vedľajších účinkov.
Najpresvedčivejšie sú výsledky randomizovanej
dvojito slepej GCP štúdie vykonanej vyššie uvedenou skupinou (Dittmar,
1992). Do štúdie bolo zaradených
56 nemocných s klinicky, laparoskopicky a mikrobiologicky charakterizovanou
akútou adnexitídou. Liečba bola zahájena doxycyklinom. Jednej polovici pacientok bol súčasne podávaný Wobenzym, druhej polovici placebo.
Subjektívne a objektívne hodnotenie aj laboratórne ukazovatele po 4 týždňoch
liečby vyzneli jednoznačne v prospech kombinovanej liečby antibiotikom
a enzýmami. Výrazne bola znížena teplota a počet
leukocytov, zmiernil sa výtok a zlepšil sa lokálny nález. Celkové skóre
pokleslo v placebovej skupine z 11,3 na 7,7, v enzýmovej skupine z 12,2
na 2,6. Autori odporúčajú používať enzýmoterapiu
obzvlášť u závažných akútnych procesov, pretože je možné očakávať rýchlejšie vyliečenie a nižší výskyt nasledných komplikácií. S výhodou ju však možné využiť aj u akútnych atak chronickej adnexitídy.
Z našich gynekológov získal pozitívne skúsenosti sa SET Jarkovský u pacientok
s recidivujúcou adnexitidou, parametritidou alebo chronickou pelveoperitonitidou.
Spolu s Deoxymykoinem či
Augmentinem a Entizolem podáva Wobenzym v dávke 3x5 dražé po dobu 15
dní. V porovnaní
s klasickou liečbou bez enzýmoterapie bol zaznamenaný v priemere o 50% rýchlejší
ústup subjektívnych potiaži a o 55% skrátena doba pracovnej neschopnosti.
Zlepšenie subjektívnych potiaži
udávalo celkovo 67 pacientok, t.j. 90,5%. Objektívne uzdravenie v zmysle negatívneho palpačného a sonografického nálezu sa podarilo dosiahnuť
u 34 pacientok, t.j. v 45,9%.
Zatiaľ niesú k dispozícii výsledky klinických štúdií, ale empirické štúdie
oprávňujú zaradenie SET do liečby recidivujúcich a chronických kolpitíd a vulvovaginitíd . Postihnuté ženy sú fyzicky aj psychicky traumatizované a ani usilovná liečba často nevedie k trvalému vyliečeniu. Pokus o doplnenie
antibakteriálnej a antimykotickej liečby SET je preto naplno opodstatnený.
Použitie preparátov systémovej enzýmoterapie v kombinácii a antibiotikami sa osvedčilo tiež pri liečbe urogenitálnych zápalov spôsobených chlamýdiami,
mykoplazmatmi a ureaplazmatmi (Suchich et al.,
1997) - viď kapitola "Zvýšenie využiteľnosti antibiotík proteolytickými enzýmami".