IMUNOLÓGIA
Mnohotná - roztrúsená - skleróza mozgomiešna (RS)
RS je závažné a pritom druhé najčastejšie neurologické ochorenie.
Najvýznamnejším mechanizmom uplatňujúcim sa pri vzniku tohto ochorenia
je vystupňovaná, bunkami sprostriedkovaná autoimunitná reakcia T lymfocytov proti epitopom bazického myelinového proteínu a proteolipidu myelínových
pošiev. Za porušenie krvno-mozgovej bariéry aj vznik plakov sú zrejme
spoluzodpovedné niektoré cytokiny, predovšetkým TNF-α,
TNF-β, IFN-γ, IL-1β, IL-4 a TGF-β. Recentne vystupuje aj účast adhezívnych molekúl, predovšetkým ICAM-1, ktoré umožňujú prestup mononukleárov z ciev do nervového tkaniva aj do plakov.
Základným liečivým prístupom u RS zostávajú imunosupresívne a protizápalové
pôsobky: glukokortikoidy, azathioprin, cyklofosfamid, antracyklinový
Mitoxantron a intratekálne podávaný cytosinarabinosid. Skúša sa aj cyklosporin
A. V poslednej dobe je mnoho pozornosti venovanej interferonu
β, ktorý obmedzuje frekvenciu a prudkosť atak a obmedzuje vznik
nových plakov. Prebiehajú aj pokusy o "desenzibilizáciu" autoreaktívnych T lymfocytov myelínom a jeho zložkami a syntetickým kopolymérom Cop-1
(Coparvax).
Liečba RS systémovou enzýmoterapiou je preverovaná od
50. rokov a existuje množstvo údajov svedčiaciach o ich priaznivom pôsobení.
Otvorenú štúdiu u 400 nemocných uskutočnila Neuhoferová už v roku 1988.
Podľa nej SET stabilizovala ochorenia a redukovala výskyt relapsov. Zhodnú
účinnosť Wobenzymu a Imuranu dokázali Baumhackl
(1991) a Mamoli
(1995). Wobenzym bol naviac bez vedľajších účinkov Imuranu. Krejčová
(1995) porovnávala účinok Wobenzymu a Wobe-Mugosu s účinkom glukokortikosteroidov (GK).
Podľa niektorých názorov je najvhodnejšie zahájiť liečbu SET už v začiatočných (často nie celkom jednoznačných) štádiách ochorení. Tu totiž existuje
možnosť preťať "bludný kruh" ochorení skôr, ako vzniknú ireverzibilné
zmeny.