ORL, ONEMOCNENIE DÝCHACÍCH ciest

SET v terapii a prevenci nežiadúcich účinkov radioterapie

V oblasti hlavy a krku sa najčastejšie vyskytujú epidermoidní karcinómy. V ich terapii hraje významnou úlohu radioterapie. Její účinnosť sa považuje za ekvivalentnú chirurgickú liečbu. Pre optimálny efekt radioterapie je žiaducí, aby prebehla kontinuálne, bez prerušení. Tato skutočnosť si však môže vynutit predčasné nežiadúce účinky ožarovania. K najčastejším patrí mukositídy , ktoré môžu zhoršovať nielen kvalitu života pacienta, ale aj jeho nutriční stav. Obávanou pozdnou poradiačnou komplikáciou je xerostomia. Nežiadúcimi účinky radioterapie môže byť v ozařované oblasti postihnutá aj kosť. Vzniká tak obtiažne sa hojaca osteoradionekróza s píštalami v mäkkých tkanivách.
Obečajene je základnym princípom vzniku radiačných komplikácií zápal ako reakcia organizmu na fyzikálny noxu. V jeho rámci sa rozvíjajú edém, dochádza k tvorbe mikrotrombov v finálnym cievnom riečišti, zhoršuje sa perfúza tkanív. Následne vznikajú fibrózne zmeny v stene ciev aj v intersticiu. Všechny tieto procesy priaznivo ovplyvňuje systémová enzýmoterapia.
Vinzenz (1992) v svojej štúdii sledoval celkom 39 pacientov ozařovaných pre tumory hlavy a krku. 19 pacientov dostávalo v priebehu ožarovanie Wobe-Mugos, 20 bolo bez terapie. Zatiaľ čo u pacientov s enzýmoterapiou sa mukositida prejavila len erytémom a edémom, u pacientov bez enzýmoterapie bol vysoký výskyt závažnejších foriem mukositíd s nekrotickými zmenami.
Lukáš (1998) získal priadnivou skúsenosť s enzýmoterapiou u pacientov pri liečbe osteoradionekrózy dolnej čeľuste s píšťalami, ktorým podával Wobenzym společne s Dalacinem. U všetkých pacientov došlo k zahojení bez nutnosti operačneho zákroku. Ďalej sledoval v otvorenej pilotní štúdii 10 pacientov po operácii orofaryngeálneho karcinómu, u ktorých bola v rámci operačneho výkonu vykonaná mandibulotomie s osteosyntézou. Pacienti dostávali Wobenzym v dávke 3x5 tbl. pooperačne, v priebehu ožarovanie a ešte 6 týždňov po ukončení ožarovanie. Po celú dobu boli pacienti priebežne kontrolovaní a ich sledovanie končilo 3 mesiace po ukončení ožarovania. Pokrylo teda dobu, kedy sa najčastejšie objavuje postradiačná osteonekróza. U žiadneho pacienta však neboli zaznamenané jej klinické ani rtg prejavy. Mukositídy v priebehu ožarovania boli väčšinou 2. stupňa podľa stupnice WHO (60%). U žiadneho pacienta nebylo nutné prerušenie radioterapie pre mukositidu.
Gujral (2001) sledoval 100 pacientov zo zhubnými nádormi hlavy a krku štádia T3/T4 v otvorenej prospektívne randomizované štúdii. Tito chorí boli ožiarovaní telekobaltovými prístroji za použitia štandardnej denné dávky 2 Gy v 25 -35 frakciách v priebehu 6-7 týždňov. V enzýmovej skupine dostávalo 53 pacientov Wobe-Mugos E 3x3 tbl. denne. Podávanie lieku bolo zahájené 3 dni pred začiatkom radioterapie a trvalo ešte 5 dní po jej ukončení. kontrolná skupina (47 pacientov) nedostávala žiadne lieky ani placebo. U pacientov boli sledované prejavy akútnej mukositídy, dermatitídy a dysfagie. Závažnosť sledovaných prejavov bola hodnotená podľa RTOG/EORTC kritérií.
V enzýmovej skupine bola závažnosť akútnych nežiadúcich účinkov radioterapie signifikantne nižší ako u kontrolnej skupiny. Doba trvanie týchto nežiadúcich účinkov bola kratšia a ich nástup bol oneskorený v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Na pozdných postradiačných reakciách sa významne podieľa fibróza tkanív v ozařovaných oblastiach . V súvislosti s tým je teraz venovaná pozornosť cytokinu TGF-β, jeho zvýšenej hladiny sú často prokazované po ožarovaní. Nadprodukce tohto cytokinu hraje úlohu pri vzniku rôznych fibróznych procesov a ďalších patologických stavov (Desser, 2001). V súvislosti s týmto faktom je nutno zmieniť, že podávanie proteináz (Phlogenzymu) znižuje hladinu TGF-β a zmierňuje rozsah fibróznych zmien u modelovej renálny fibrozy (Heidland, 1997). Phlogenzym podávaný v experimentu zdravým dobrovoľníkom zvýšil schopnosť α2-makroglobulinu vázat TGF-β. Cestou zvýšenej clearance komplexov α2-makroglobulin-TGF-β by mohla byť snižovaná hladina TGF-β (Birkenmeier, 2001). Vyššie uvedené účinky proteináz by teda mohli vysvetlovať ich priaznivý vplyv na nežiadúce účinky ožarovania.
Na základe prezentovaných pozorovaní je zrejmé, že preparáty SET je možné odporučit pre liečbu aj profylaxi nežiadúcich účinkov radioterapie.
Viz tiež IMUNOLÓGIA


Úvod O firme Kontakty Pomáhame druhým Poradňa Stránky pre laikov wobenzym.cz
Zápal a jeho ovplyvnenie SET Zvýšenie využiteľnosti antibiotík proteolytickými enzýmami Angiológia, flebológia Gynekológia Chirurgia, traumatológia, ortopédia Imunológia Lymfológia ORL Pediatria Reumatológia Športová medicína Stomatológia Urológia Literatúra Časopisy s Impact faktorom Ostatná literatúra SPC Wobenzym SPC Phlogenzym	ORL, ONEMOCNENIE DÝCHACÍCH ciest SET v terapii a prevenci nežiadúcich účinkov radioterapie V oblasti hlavy a krku sa najčastejšie vyskytujú epidermoidní karcinómy. V ich terapii hraje významnou úlohu radioterapie. Její účinnosť sa považuje za ekvivalentnú chirurgickú liečbu. Pre optimálny efekt radioterapie je žiaducí, aby prebehla kontinuálne, bez prerušení. Tato skutočnosť si však môže vynutit predčasné nežiadúce účinky ožarovania. K najčastejším patrí mukositídy , ktoré môžu zhoršovať nielen kvalitu života pacienta, ale aj jeho nutriční stav. Obávanou pozdnou poradiačnou komplikáciou je xerostomia. Nežiadúcimi účinky radioterapie môže byť v ozařované oblasti postihnutá aj kosť. Vzniká tak obtiažne sa hojaca osteoradionekróza s píštalami v mäkkých tkanivách. Obečajene je základnym princípom vzniku radiačných komplikácií zápal ako reakcia organizmu na fyzikálny noxu. V jeho rámci sa rozvíjajú edém, dochádza k tvorbe mikrotrombov v finálnym cievnom riečišti, zhoršuje sa perfúza tkanív. Následne vznikajú fibrózne zmeny v stene ciev aj v intersticiu. Všechny tieto procesy priaznivo ovplyvňuje systémová enzýmoterapia. Vinzenz (1992) v svojej štúdii sledoval celkom 39 pacientov ozařovaných pre tumory hlavy a krku. 19 pacientov dostávalo v priebehu ožarovanie Wobe-Mugos, 20 bolo bez terapie. Zatiaľ čo u pacientov s enzýmoterapiou sa mukositida prejavila len erytémom a edémom, u pacientov bez enzýmoterapie bol vysoký výskyt závažnejších foriem mukositíd s nekrotickými zmenami. Lukáš (1998) získal priadnivou skúsenosť s enzýmoterapiou u pacientov pri liečbe osteoradionekrózy dolnej čeľuste s píšťalami, ktorým podával Wobenzym společne s Dalacinem. U všetkých pacientov došlo k zahojení bez nutnosti operačneho zákroku. Ďalej sledoval v otvorenej pilotní štúdii 10 pacientov po operácii orofaryngeálneho karcinómu, u ktorých bola v rámci operačneho výkonu vykonaná mandibulotomie s osteosyntézou. Pacienti dostávali Wobenzym v dávke 3x5 tbl. pooperačne, v priebehu ožarovanie a ešte 6 týždňov po ukončení ožarovanie. Po celú dobu boli pacienti priebežne kontrolovaní a ich sledovanie končilo 3 mesiace po ukončení ožarovania. Pokrylo teda dobu, kedy sa najčastejšie objavuje postradiačná osteonekróza. U žiadneho pacienta však neboli zaznamenané jej klinické ani rtg prejavy. Mukositídy v priebehu ožarovania boli väčšinou 2. stupňa podľa stupnice WHO (60%). U žiadneho pacienta nebylo nutné prerušenie radioterapie pre mukositidu. Gujral (2001) sledoval 100 pacientov zo zhubnými nádormi hlavy a krku štádia T3/T4 v otvorenej prospektívne randomizované štúdii. Tito chorí boli ožiarovaní telekobaltovými prístroji za použitia štandardnej denné dávky 2 Gy v 25 -35 frakciách v priebehu 6-7 týždňov. V enzýmovej skupine dostávalo 53 pacientov Wobe-Mugos E 3x3 tbl. denne. Podávanie lieku bolo zahájené 3 dni pred začiatkom radioterapie a trvalo ešte 5 dní po jej ukončení. kontrolná skupina (47 pacientov) nedostávala žiadne lieky ani placebo. U pacientov boli sledované prejavy akútnej mukositídy, dermatitídy a dysfagie. Závažnosť sledovaných prejavov bola hodnotená podľa RTOG/EORTC kritérií. V enzýmovej skupine bola závažnosť akútnych nežiadúcich účinkov radioterapie signifikantne nižší ako u kontrolnej skupiny. Doba trvanie týchto nežiadúcich účinkov bola kratšia a ich nástup bol oneskorený v porovnaní s kontrolnou skupinou. Na pozdných postradiačných reakciách sa významne podieľa fibróza tkanív v ozařovaných oblastiach . V súvislosti s tým je teraz venovaná pozornosť cytokinu TGF-β, jeho zvýšenej hladiny sú často prokazované po ožarovaní. Nadprodukce tohto cytokinu hraje úlohu pri vzniku rôznych fibróznych procesov a ďalších patologických stavov (Desser, 2001). V súvislosti s týmto faktom je nutno zmieniť, že podávanie proteináz (Phlogenzymu) znižuje hladinu TGF-β a zmierňuje rozsah fibróznych zmien u modelovej renálny fibrozy (Heidland, 1997). Phlogenzym podávaný v experimentu zdravým dobrovoľníkom zvýšil schopnosť α2-makroglobulinu vázat TGF-β. Cestou zvýšenej clearance komplexov α2-makroglobulin-TGF-β by mohla byť snižovaná hladina TGF-β (Birkenmeier, 2001). Vyššie uvedené účinky proteináz by teda mohli vysvetlovať ich priaznivý vplyv na nežiadúce účinky ožarovania. Na základe prezentovaných pozorovaní je zrejmé, že preparáty SET je možné odporučit pre liečbu aj profylaxi nežiadúcich účinkov radioterapie. Viz tiež IMUNOLÓGIA
	Liek pre vnútorné použitie. Čítajte pozorne príbalové informácie. Inzertné stránky spoločnosti MUCOS Pharma CZ, s.r.o. - tel: (+420)-267 750 003