PEDIATRIA

Retrospektívne hodnotenie účinnosti Wobenzymu

Je tomu už viac ako desať rokov, kedy naša odborná lekárska verejnosť začala byť sústavnejšie zoznamovaná s novou metódou moderní medicíny - systémovou enzýmoterapiou . Za tú dobu množstvo českých lekárov, podobne ako tisíce ich kolegov v zahraničí, získalo nemálo vlastných pozitívnych skúseností v tejto oblasti.
Overili si, že lieky Wobenzym®a Phlogenzym® priaznivo pôsobia na priebeh ochorení, u ktorých sa vyskytuje zápal, otok alebo porucha imunity.
Ako pribúdali skúsenosti s použitím enzýmových preparátov u dospelej populácie, množili sa takisto správy o účinnosti týchto liekov pri liečbe detí, hlavne tých, ktoré sú opakovane postihované zápalmi dýchaciach ciest. Wobenzym® je u opakovane nemocných detí používaný ako obdoba štandardnej imunomodulačnej liečby, a to veľmi často v prípadoch, kedy táto imunomodulačná liečba zlyháva. Podľa skúsenosťou lekárov dochádza pri liečbe Wobenzymom nielen k zníženiu počtu akútnych zápalov dýchaciach ciest, ale aj k zníženiu potreby aplikovať u nemocných detí antibiotiká.
Aby sme si tieto údaje overili, rozhodli sme sa vykonať retrospektívnu štúdiu mapujúcu používanie Wobenzymu a hodnotiacu jeho účinnosť pri liečbe detí s opakovanými zápalmi dýchacích ciest.

U detí liečených Wobenzymom sa priemerný počet akútnych zápalov dýchaciach ciest
znížil z 5,3 (rok pred liečbou) na 2,2 (rok po zahájení liečby).

Priemerný počet antibiotických kúr poklesol z 2,7 na 0,8.

Prečo sme sa rozhodli pre štúdiu retrospektívnu?

Ako prospektívne, tak retrospektívne klinické štúdie sú súčasťou medicíny založenej na dôkazoch (Evidence Based Medicine), na ktoré sa v posledných rokoch kladie stále väčší dôraz. Prospektívne hodnotenie účinnosti lieku má svoje pevné miesto v predregistračnom hodnotení liečivých prípravkov. Pri tomto typu štúdie je sledovaná medikácia porovnávaná s placebom alebo s liečivým štandardom. Design štúdie je vždy daný pred tým, ako je liečba zahájena. Výsledky takej štúdie pomerne presne vypovedajú o účinnosti daného preparátu, istou nevýhodou je však skutočnosť, že môžeme postihnúť len časť z populácie, ktorá je liekom v reálnej klinickej praxi liečená.
Prospektívna štúdia teda prebieha v akýchsi predom stanovených "laboratórnych" podmienkach, pre ktoré tak platia získané výsledky.
Retrospektivná klinická štúdia oproti tomu patrí do poregistračného sledovania liečivých prípravkov. V jej rámci je hodnotená skupina pacientov, ktorá bola liečena sledovaným liečivým prípravkom v minulosti. Ďalej je stanovené sledované obdobie, tzv. obdobie zberu dát. Z tohto obdobia sa tak zhromažďujú všetky údaje, ktoré sa vzťahujú k danému ochoreniu v rozsahu, ktorý je daný štandardnou dokumentáciou pacienta. Tento prístup prináša dve zrejmé výhody: znižuje "predpojatosť" v období, kedy liečba prebieha (nedochádza totiž k žiadnej intervencii do bežného chovania lekára), a poskytuje ťažko nahraditeľné informácie o možných interakciách medzi bežne používanými liečivými prípravkami (prospektívna štúdia v snazňhe o zistenie "čistého" účinku daného preparátu naopak užívanie čo nejväčšieho počtu ďalších preparátov cielene zakazuje). Výsledky retrospektívnej klinickej štúdie teda lepšie odrážajú podmienky bežnej klinickej praxe.
Nejde nezmieniť, že v týchto dňoch, kedy vstupuje do platnosti novela zákona o lieku č. 129/2003 kladúca dôraz na sledovanie informácíí významných pre hodnoteníe prospešnosti a rizík liečivého prípravku, nadobúda retrospektívne hodnotenie liekov ešte viac na význame.

Čo bolo predmetom štúdie?

Hlavným cieľom štúdie bolo vyhodnotiť počet a typ (MKN 10) akútnych atak u detí s recidivujúcimi zápalmi dýchacích ciest v období 12 mesiacov pred zahájením liečby Wobenzymom alebo bakteriálnymi imunomodulátormi (v porovnávacej skupine) a 12 mesiacov po jej zahájení; v rovnakých obdobiach bol sledovaný tiež počet antibiotických kúr. Dalej nás zaujímalo dávkovanie a dĺžka podávania vyššie uvedených liekov.

Prečo tvorili porovnávaciu skupinu pacienti liečení bakteriálnymi imunomodulátormi?

Pre porovnanie bola vybraná liečba bakteriálnymi imunomodulátormi, ktorá je v súčasnej dobe v pediatrickej praxi jednou z najčastejšie používaných metód prevence recidivujúcich zápalov dýchacích ciest. Počty pacientov v enzýmovej (346) a porovnávacej (122) skupine boli stanovené tak, aby umožnili štatisticky hodnoverné porovnanie.

Ako prebiehal výber pacientov do štúdie?

Do vlastného hodnotenia bolo zaradených 468 detí vo veku 3-18 rokov, u ktorých bolo v obdobie 12 mesiacov pred zahájeniam liečby Wobenzymom alebo bakteriálnym imunomodulátorem (ve porovnávacia skupine) zaznamenané 3 a viac akútnych atak zápalov dýchaciach ciest. Liečba sledovanou medikáciou bola zahájena v období od 1. 1. 1996 do 31. 3. 2002. Do skupiny liečenej Wobenzymom (346 detí ) nesmeli byť zaradené deti, ktorým bola v priebehu 3 mesiacov pred zahájením tejto liečby a 12 mesiacov po jej zahájení podaná akákoľvek imunomodulačná liečba. Do skupiny liečenej bakteriálnym imunomodulátorom (122 detí ) nemoholi byť zaradené deti liečené Wobenzymom kedykoľvek v minulosti či v sledovanom období. Sledovaným obdobím bolo vždy 12 mesiacov pred zahájeniam liečby Wobenzymom alebo bakteriálnym imunomodulátorom a 12 mesiacov po jej zahájení.

Sú získané údaje objektívne?

Formou dotazníku sme oslovili asi 60 pediatrov, o ktorých sme z účasti na regionálnych seminároch pre lekára vedeli, že u svých pacientov používají systémovú enzýmoterapiu. Štrnásť lekárov, ktorí spĺňali kritéria pre výber čo do počtu pacientov a spôsobu vedení dokumentácie, vypĺňalo do formulárov údaje vzťahujúce sa ku každému akútnemu ochoreniu dýchaciach ciest v sledovanom období presne v súlade s údajmi zaznamenanými v dokumentácii pacientov. Lekár v žiadnom prípade nemohol dodatočne ovplyvnť zaznamenaný výsledok liečby, pretože vždy šlo o záznamy vedené ešte predtým, ako sa rozhodol štúdie zúčastniť. Zaradení boli všetci pacienti liečení Wobenzymom, ktorí spĺňali zaraďovacie kritéria. Údaje boli spracované v Dátovom centre Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) v Prahe podľa štatistickej metódy, ktorou toto špičkové klinické pracovisko používa okrem iného aj pri hodnotení úspešnosti vlastných kardiologických operácií a ďalších medicínských zákrokov.

Aké boli hlavné výsledky štúdie?

Výsledky hodnotení štúdie dokázali štatisticky významný pokles priemerného počtu akútnych atak (2,2 vs. 5,3) a počtu antibiotických kúr (0,8 vs. 2,7) v roku po zahájení liečby Wobenzymom oproti predchádzajúcemu roku.

K poklesu priemerného počtu akútnych atak (3,4 vs. 5,2) a počtu antibiotických kúr (1,6 vs. 2,7) došlo tiež v kontrolnej skupine liečenej bakteriálnymi imunomodulátormi. Pokles sledovaných parametrov (počet akútnych atak, počet antibiotických kúr) bol po liečbe v oboch skupinách štatisticky signifikantný p<0,001). Pri vzájomnom porovnaní výsledkov oboch skupín bol pokles nemocnosti aj spotreby antibiotík v skupine pacientov liečených Wobenzymom štatisticky významne vyšší ako v porovnávacej skupine.

Obe skupiny boli pritom porovnateľné v základnych údajoch o pacientoch (nemocnosť pred podávaním liečby, hmotnosť, pohlaví). Vek pacientov v kontrolnej skupine bol nepatrne nižší ako v skupine liečenej Wobenzymom (p=0.035). Priemerná doba podávaniaWobenzymu byla 13,6 týždňa. Lekári vo väčšine prípadov rešpektovali dennú dávku odporučenú výrobcom - 1 drg/6 kg telesnej hmotnosti.

Výsledky štúdie boli prezentované na spoločnom seminári "Možnosti hodnotenia účinnosti terapeutickej intervence v liečbe recidivujúcich a chronických respiračných ochorení u detí ; model využitia metódy PATS® v retrospektívnom poregistračnom hodnotení liekov v podmienkach bežnej klinickej praxe" v IKEMu dňa 29. 5. 2003, kam boli pozvaní zástupci českých farmakológov, pediatrov, otorinolaryngológov, mikrobiológov atď.