REUMATOLÓGIA
Reumatoidná artritída (RA)
Klinické skúsenosti so systémovou enzýmoterapiou u
RA (vrátane juvenilného typu) publikoval Rovenský už v roku 1993. Použil
Wobenzym spolu s cyklosporinom a sulfasalazinom a po 12 mesačnej
liečbe pozoroval vedľa subjektívneho zlepšenia tiež zlepšenie indexu Ritchiovej,
sedimentácie erytrocytov a koncentrácie imunokomplexov (IK). U niekoľkých nemocných sa znížil aj titer reumatoidnáho faktoru.
Štúdia, v ktorej bol Wobenzym podávaný v kombinácii s metotrexátem,
dokázala rýchlejší ústup otoku, rannú stuhlosť a zlepšenie Lee indexu.
Proti kontrolnej skupine (liečenej NSA a metotrexátom) bol zaznamenaný aj výraznejší pokles sedimentácie erytrocytov a IgG. Ľahšie navodenie klinickej
a laboratórnej remisie umožnilo redukovať dávky metotrexátu na polovicu
(Sizjakina, 1997).
Pozitívnu skúsenosť s adjuvantnou liečbou reumatoidnej a psoriatickej artritídy Wobenzymom publikovala v roku 1998
Szilasiová. Autorka v svojej práci potvrdila obmedzenie rannej stuhlosti,
zlepšenie kĺbneho indexu a ďalších klinických ukazovateľov. Z laboratórnych parametroch došlo k významnému poklesu cirkulujúcich imunokomplexov. Zaradením
Wobenzymu do liečivých schémat bola dosiahnutá lepšia tolerancia chorobu
modifikujúcich liekov, urýchlene ústupu zápalových prejavov a zlepšenie
funkčného stavu pacienta (HAQ/FDI).
Rovenský a kol.
prezentovali v roku 1998 prácu, v ktorej pridávali Wobenzym desiatim pacientom
s reumatoidnou artritídou, ktorí v priebehu 3-6 mesiacov neodpovedali na
bazálnu liečbu chorobu modifikujúcimi liekmi. V priebehu 12-mesačnej liečby
došlo u týchto pacientov k zníženiu indexu Ritchieovej. Boli zaznamenané aj významné priaznivé zmeny laboratórnych parametrov (pokles sedimentácie
červených krviniek, pokles hodnôt cirkulujúcich imunokomplexov a zvýšenie
koncentrácie hemoglobínu) (Lackovic et al.,
1997).
Mazurov (1997) použil Wobenzym
v kombinácii s NSA a metotrexátom. Dávka Wobenzymu bola 30 tabliet denne (rozdelených do niekoľkých denných dávok) po dobu prvého mesiaca a
21 tabliet nasledujúce 2 mesiace. Pacienti liečení kombináciou obsahujúcou Wobenzym vykazovali rýchlejší a výraznejší pokles rannej stuhlosti a
pokles skóre podľa Ritchiovej, čo je výsledok dôležitý pre kvalitu života nemocných.
Zmeny laboratórnych parametrov u sledovaných pacientov zahŕňali vzostup
koncentrácie hemoglobínu a počtu erytrocytov oproti kontrolnej skupine.
Je známe, že pokles aktivity zápalu u RA vedie k zlepšeniu anémie rôznymi
mechanizmami. Jedným z nich je aj pokles koncentrácie prozápalových cytokinov (IL-1β, TNF-α) v krvi. Rovnako hladina interferónov výraznejšie poklesla
v priebehu liečby Wobenzymom. Oproti kontrolnej skupine poklesla zo sledovaných
parametrov tiež sedimentácia, koncentrácia globulínov a IgM. V absolútnej
a relatívnej koncentrácii lymfocytov nebol medzi skupinami nájdený rozdiel.
Tieto výsledky potvrdzujú, že Wobenzym znižuje zápalovú aktivitu u RA.
Na konci tretieho mesiaca všetci pacienti vykazovali zníženú koncentráciu
cirkulujúcich IK v periférnej krvi. Rozdiel bol v prospech wobenzymovej
skupiny.
Liečba proteolytickými enzýmami nemá charakter liečby cytostatickej či imunosupresivnej.
Grafy dokazujú, že stimulovaná produkcia INF-α a INF-γ bola vyššia u skupiny
s Wobenzymom. Prirodzená fyziologická zápaloáj odpoveď je tak naopak
posilňovaná. U skupiny pacientov liečených Wobenzymom bolo možné redukovať dávku NSA (o 50 až 75%). Veľmi cenné je, že pridanie Wobenzymu k metotrexátu
umožňuje znížiť potrebnú dávku na polovicu (z 10 na 5 mg týdne ), čo nielen znížilo na polovicu počet vedľajších nežiadúcich prejavov liečby,
ale predovšetkým eliminovalo všetky nejzávažnejšie vedľajšie účinky (leukocytopeniu,
nefrotoxicitu, hepatotoxicitu reaktiváciu infekcií). Wobenzym sa ukazuje byť perspektívny pre účinok na základné mechanizmy ochorení RA a veľmi
vhodný ako liek pre pacientov, u ktorých sú imunosupresíva kontraindikované.
Výsledky multicentrickej randomizovanej štúdie prezentovali v
r. 1998 Pavelka, Rovenský a kol.,
ktorí porovnávali v dvojito slepom usporiadaní efekt liečby proteolytickými enzýmami (Phlogenzym) s efektom sulfasalazinu. Do štúdie bolo zaradených
celkom 155 pacientov s aktívne reumatoidnou artritídou, doposiaľ liečených len NSA a eventuálne malými dávkami prednisonu. Prvej skupine pacientov bol k dovtedajšej terapii pridaný Phlogenzym, druhá skupina dostávala
sulfasalazin. Liečba trvala celkom 9 mesiacov. Klinický efekt Phlogenzymu bol prakticky v všetkých sledovaných parametroch porovnateľný s účinnosťou
sulfasalazinu (pokles Thompsonovho kĺbového indexu, dĺžky rannej stuhlosti,
zlepšenie kľudovej a pohybovej bolesti, zlepšenie funkcie). U Phlogenzymu bol dokázaný rovnaký chorobu modifikujúci účinok ako u sulfasalazinu
a pritom bol pacientami lepšie tolerovaný.