Imunologické súvislosti
Reumatické ochorenia sú v podstate nesúrodou skupinou chorôb imunopatologickej, metabolickej alebo degeneratívnej etiológie. Najčastejším prejavem týchto chorôb je tak primárny alebo sekundárny zápal spojený hlavne s otokmi a bolestivými prejavmi. A práve zápal je oblasť, v ktorej sa systémová enzýmoterapia (SET) prelína s reumatologickou problematikou.
Jednotlivé enzýmy aj ich kombinácie významne ovplyvňujú imunitné bunky, tvorbu cytokinov a protilátok. V pôsobení enzýmového preparátu sa dajú vysledovať pomerne selektívne imunomodulačné zásahy. Patrí k nim:
- zníženie tvorby imunitných komplexov, ich štiepenie v krvi a odbúravanie tých, ktoré sa zadržali v cievach a tkanivách
- obnovenie eliminačnej schopnosti elementov systému monocytov a makrofágov, utlmené nadbytkom imunokomplexov
- modifikácia domény Fc oblasti imunoglobulínových molekúl
- zníženie väzby Fc oblasti imunoglobulínovej molekuly na Fc receptory na bunkových povrchoch
- zníženie väzby Clq zložky komplementu k CH2 doméne Fc oblasti imunoglobulínovej komponenty imunitných komplexov
- obmedzenie väzby protilátok na voľné autoantigény a autoantigény bunkových povrchov
Enzymy sú tiež schopné štiepit toxické (napr.
kachektizujúce) polymery TNF-α a ďalšie cytokiny (Nortier
a kol., 1991), vznikajúce pri ich vysokých koncentráciach v sére a tkanivách, sprevádzajúcich chronické zápaly. Zároveň enzýmy
znižujú koncentráciu týchto patologických cytokinov v krvi
(Mazurov et al., 1997). Adhézne molekuly
(na povrchu leukocytov, endotelu a zložiek spojiva), ktoré umožňujú vzájomné
kontakty buniek a vstup krvných leukocytov do ložísk zápalu, sú takisto modulované prostriedníctvom enzýmových preparátov. Selektívne ovplyvnenie vybraných adhéznych molekúl (CD4, CD44, CD54, CD62E, CD80
(Lehmann, 1996 ; Kleef
et al., 1996 ; Jutila et al. 1991)
znižuje až o 2/3 ich aktivitu, čím sú priaznivo ovplyvnené mnohé
autoimunitné a zápalové procesy. Na optimálnom priebehu akútneho aj chronického zápalu sa SET podieľa tiež úpravou reologických
vlastnosťí krvi a lymfy (Saradeth
et al., 1995 ; Ernst et al. 1994), čím dochádza k optimalizácii distribúcie telesných tekutín v postihnutých
ložiskách. Výsledným efektom je výrazná redukcia zápalového edému.