• Zápal a jeho ovplyvnenie SET
• Zvýšenie využiteľnosti antibiotík proteolytickými enzýmami
• Angiológia, flebológia
• Gynekológia
• Chirurgia, traumatológia, ortopédia
• Imunológia
• Lymfológia
• ORL
• Pediatria
• Reumatológia
• Športová medicína
• Stomatológia
• Urológia

Literatúra
• Časopisy s Impact faktorom
• Ostatná literatúra

• SPC Wobenzym
• SPC Phlogenzym

REUMATOLÓGIA

Degeneratívne kĺbne ochorenia
Zápalom "aktivovaná" osteoartróza (osteoartrítida)

Osteoartróza (obvykle len artróza) patrí k najčastejším ochoreniam pohybového ústrojenstva a približne u polovice populácie vo veku okolo štyridsať rokov je možné na kĺboch rentgenologicky zistiť známky degeneratívneho postihnutia charakteristického pre túto nemoc. U časti nemocných s artrózou dochádza po rôznych formách iritácie k sekundárnej zápalovej reakcii, ktorá sa prejavuje zvýšenou teplotou nad kĺbem, spontánnou, pohybovou a palpačnou bolestivosťou a otokom mäkkých tkanív, prípadne aj tvorbou výpotku. Taká "aktivovaná" artróza je obvykle spojená s výrazným funkčným obmedzením postihnutých kĺbov.
Medzi základné klinické skúsenosti s použitím SET v liečbe degeneratívnych kĺbnych ochorení patrí práca a skúsenosti Hörgerové (1983), Singera (1989) a ďalších. Singer uverejnil v roku 1997 výsledky randomizovanej dvojito slepej klinickej štúdie u 80 nemocných s aktivovanou gonartrózou. Polovica nemocných užívala Wobenzym (v dávke 4x7 dražé denne ), polovica nesteroidné antireumatikum diclofenak (v dávke 2x50 mg). Liečba trvala 5 týždňov. Záverečné hodnotenie dokázalo, že liečenie Wobenzymom a nesteroidným antireumatikom bolo vo svojom efekte rovnocenné, liečba enzýmovým preparátom bola naviac bez vedľajších účinkov.
V dvojito slepej kontrolovanej štúdii vykonanej v rokoch 1995 až 1997 u 63 nemocných s unilaterálnou gonartrózou použil Singer (2001) Phlogenzym. Účinnosť a toleranciu liečby porovnával s diclofenakom. V Lequesnovom indexe a pri hodnotení námahovej bolesti bol dokázaný štatisticky významný rozdiel v prospech enzýmovej skupiny. Vo výsledkoch, ktoré získal Herrera (1997) u 59 pacientov s gonartritidou, vyvolaly obe lieky rovnaké zlepšenie ako v Lequesneho indexe, tak v sumárnom skóre príznakov.
Krátkodobá liečba bolestivej osteoartrózy kolenného kĺbu perorálne podávanými enzýmami bola overená v randomizovanej dvojslepej (GCP) klinickej štúdii (Klein a Kullich, 2000). Cieľom tejto štúdie bolo porovnať krátkodobú úspešnosť a znášanlivosť perorálnej enzýmoterapie s NSA - diclofenakom u pacientov so symptomatickou osteoartrózou v kolennom kĺbe (gonartróza). 73 pacientov (36 mužov, 37 žien ; 52,0 ± 9,1 rokov ) s bolestivou gonartrózou bolo randomizovaných do dvoch skupín s 3-týždennou liečbou. V prvej skupine (n = 36) bol podávaný enzýmový preparát Phlogenzym, (2x3 tbl. obsahujúce bromelain, trypsín a rutin denne, súbežne diclofenak-placebo tablety), v druhej skupine (n = 37) diclofenak (diclofenak sodium 50 mg perorálne 3krát denne v priebehu prvneho týždňa, 50 mg 2krát denne druhý a tretí týždeň, súbežne enzým-placebo tablety). Úspešnosť bola primárne hodnotená pomocou Lequesneho indexu (meranie bolestivosti a funkcie postihnutého kolenného kĺbu). Ďalšie sledovanie zahŕňalo stanovenie symptómov bolesti (kľudová bolesť, bolesť pri pohybu) s využitím vizuálne analógové škály (VAS), sledovanie pohyblivosti a obvodu kĺbu.
V neposlednej rade boli sledované aj laboratórne ukazovatele (krvný obraz, močovina, kreatinin, kys. močová, triglyceridy, cholesterol, AST, ALT, gGT, alkalická fosfatáza, LDH, bilirubin, sodík, draslík, vápník, železo, sedimentácia erytrocytov, C-reaktivní protein, reumatoidný faktor a ďalšie). Pacienti boli hodnotení na počiatku liečby, v týždenných intervaloch v priebehu 3-týždennej liečby a po 7 týždňoch (tj. 4 týždne po ukončení terapie). Celkové zhodnotenie úspešnosti a znášanlivosti (pacientami aj lekárom) bolo realizovaných po 3-týždennej liečbe. Lequesneho index sa stále zlepšoval v oboch skupinách: z pôvodných 13,56 na 3,10 po 3 týždňoch (ukončenie liečby) a 2,05 po 7 týždňoch sledovaní v enzýmovej skupine a zo 14,04 na 3,50 a 2,24 v skupine s diclofenakom. Štatistické hodnotenie (Mann-Whitney) dokázalo ekvivalenciu obidvoch liečených skupín (dolná hranica 95% intervalu spoľahlivosti bola > 0,44). Celkové VAS skóre bolesti sa tiež výrazne znížilo ako v enzýmovej skupine (z východzej hodnoty 16,9 na 6,93 (59%) po 1. týždni, 2,12 (87,5%) po 3. týždni a 1,01 (94%) po 7 týždňoch), tak aj v skupine liečenej diclofenakom (po 1. týždni 60,2%, po 3. týždni 87,1% a po 7 týždňoch 94,3%). Pohyblivosť kĺbu sa zlepšila v oboch skupinách. Celkové hodnotenie úspešnosti a znášanlivosti liekov bolo "veľmi dobré" alebo "dobré" u 94,4% pacientov v enzýmovej skupine a u 89,2% v skupine liečenej diclofenakom. Krátkodobé hodnotenie naznačuje, že perorálne podávané enzýmy môžu byť považované za účinnú a bezpečnú alternatívu k NSA liekom, akým je diclofenak, v liečbe bolestivej gonartrózy.
Koncom roku 1998 predložil V. W. Rahlfs, odborník v medicínskej biometrii, reanalýzu (metaanalýzu) troch vyššie uvedených štúdií (G. Kleine, 1997; F. Singer, 1997 a E. Herrera, 1997) u monoartikulárnej gonartritídy. Potom, čo zistil vysokú homogénnosť všetkých troch nezávislých štúdií, získal súbor zahŕňajúci v prípade Phlogenzymu 97 pacientov a v prípade diclofenaku 98 pacientov. To sú počty, spĺňajúce najprísnejšie kriteriá pre moderné štatistické určenie rozdielu medzi skupinami alebo noninferiority skúmaných skupín. Podľa primárnych kritérií- Lequesneho indexu a indexu bolesti - boli efekty oboch liečivých spôsobov takmer rovnocenné a hraničný bol aj pozitívny dôkaz noninferiority. Rahlfs mohol preto uzavrieť, že Phlogenzym už po troch týždňoch liečby bol "najmenej tak dobrý ako tradične spoľahlivý a účinný liek zo skupiny NSA. Doteraz sa nepredpokladalo, že enzýmoterapia môže byť tak rýchlym potlačovateľom bolesti. Ďalším pozitivním rysom enzýmoterapie bola účinnosť nielen u ľahkých prípadov, ale aj v prípadoch stredne ťažkého a ťažkého priebehu nemoci. Do štúdie Kovalenka a Šolochova (2000) bolo zaradených 38 pacientov starších 40 rokov, ktorí trpeli uni- alebo bilaterálnou osteoartrózou kolenných kĺbov II. rentgenologického štádia, komplikovanou reaktívnou synovitídou. 21 pacientov dostávalo Phlogenzym, 17 diclofenak. Výsledky dokázali, že v enzýmovej skupine došlo k výraznejšiemu zlepšeniu funkčných parametrov : Lequesnov index sa znížil o 43% v porovnání s 26% v kontrolnej skupine; rozsah ohybu kolenného kĺbu sa normalizoval a tiež dynamika indexu Ritchie bola pozitívna. Index kvality života sa v enzýmovej skupine zlepšil o 63%, v kontrolnej skupine o 45%. Stupeň bolesti sa v enzýmovej skupine znížil o 63% (proti 39% v kontrolnej skupine).