ŠPORTOVÁ MEDICÍNA

Lokálne prostriedky používané k primárnej terapii akútneho športovného úrazu (chlad, kompresia, rôzne externé) bývajú s výhodou doplňované systémovo pôsobiacimi protizápalovými liekmi. Hlavné dve skupiny protizápalových liekov dnes predstavujú nesteroidné antiflogistiká a enzýmové preparáty. Zatiaľ čo v účinnosti sú obe skupiny zrovnateľné, veľkou výhodou enzýmových preparátov oproti nesteroidnom antiflogistikom (ktorých podávanie je často sprevádzané nežiadúcimi vedľajšími účinkami) je ich výborná znášanlivosť, a to aj vo vysokých dávkách pri dlhodobej liečbe, pretože enzýmové preparáty (Wobenzym a Phlogenzym) majú minimum kontraindikácií a nevýrazné nežiadúce účinky. Okrem toho je možné tieto dve skupiny protizápalových liekov navzájom s výhodou kombinovať. Vzhľadom na krátkodobú aplikáciu v prípade akútnych traumat mäkkých tkanív nieje ani cena enzýmovej liečby vysoká. Skrátenie doby liečby a tým aj výpadku v tréningu minimálne o 1/3 ju naplno vyváži hlavne v rozhodujúcich fázach prípravy športovca alebo v dobe maximálneho výkonu.
Výborné liečivé výsledky systémovej enzýmoterapie v športovej medicíne spočívajú v obmedzení vzniku otoku, hematómov a urýchlení ich vstrebávania. Zásadný význam má aj protizápalové pôsobenie sprostredkované enzymatickým štiepením faktorov vyvolávajúcich zápal a bolesť. Ďalšou dôležitou vlastnosťou preparátov SET je imunomodulačné ovplyvnenie obranyschopnosti organizmu ako protilátkové, tak bunkové, kľúčových cytokinov a adhezívnych molekul. Fibrinolytická a trombolytická aktivita enzýmov zabraňuje vzniku trombov a zrýchľuje ich odbúravanie. Tým sa znižuje viskozita krvi a dochádza k zlepšeniu jej reologických vlastností, uľahčeniu obehu hlavne v oblasti mikrocirkulácie a k urýchleniu lymfatickej drenáže. Súhra všetkých uvedených faktorov tak urýchľuje plné uzdravenie.
Najpresvedčivejšie doklady o priaznivém pôsobení jednotlivých enzýmov a ich kombinovaných preparátov prinesli klinické štúdie u zranených športovcov, uskutočnené už koncom 60. rokov a v priebehu rokov 70. a 80. V GCP štúdii Holta (1969) dostávalo 65 zranených papain a 60 dostávalo placebo. Doba hojenia bola kratšia u 44 zranených liečených papainem a len u 13 pacientov liečených placebom. Podávanie bromelainu v 12 štúdiách, z toho v 4 kontrolovaných, v ktorých 356 zranených dostávalo bromelain (182 pacientov dostávalo placebo, 120 protizápalový liek ketazonového typu) (Blonstein 1962) dokázateľne zmenšilo otoky, hematomy, zdureniny a zápal významne účinnejšie ako placebo a rovnako účinne ako kontrolný liek, ale bez sprievodných vedľajších účinkov.
Najčastejšie aplikovanými enzýmami v klinických štúdiach zameraných na oblasť športovnej medicíny boli trypsín a chymotrypsín. Tieto preparáty boli v 12 kontrolovaných štúdiach (982 pacientov) porovnávané s placebom (417 osôb ). Najväčšie súbory získal Blonstein 1962 (494 osôb ) a Lichtman (417 osôb ). Všetci autori sa zhodujú na tom, že účinnosť liečby enzýmami bola dokázateľne vyššia, a to s minimom nežiadúcich účinkov. Len ojedinele sa vyskytli nezávažné porúchy zažívania (riedšia stolica, vzdúvanie apod.).
Vplyv enzýmov na resorpciu hematómu bol sledovaný v dvojito slepej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii u 100 dobrovoľníkov metodou "autohemo". Kleine odobral venóznu krv z jednej ruky a subkutánne ju injektoval na vnútornú stranu druhej ruky. Takto vzniklý hematóm je porovnateľný s "normálnym" traumatickým hematómom. V priebehu jedného týždňa užívala polovica pacientov 3x10 tabliet Wobenzymu a polovica rovnaké množstvo tabliet placeba. V 24-hodinových intervaloch kontroloval Kleine otok, pocit napätia a bolesť na tlak. Prah bolesti zisťoval štandardizovaným spôsobom. Cez tonometer bol v oblasti hematómu - a tiež na druhej ruke (kontrolná skupina) - vyvíjaný tlak rôznej intenzity. Neskôr sa porovnávali údaje o prahu bolesti zo skupiny liečenej Wobenzymom a placebom s údajmi z kontrolnej skupiny. Vstrebávanie hematómu sa liečbou Wobenzymom urýchlilo o 12%. Celková miera bolestivosti a doba trvania bolesti boli v skupine užívajúcej tento preparát o 45% nižšie ako v skupine s placebom.
Rovnako koncipovaná štúdia bola vykonaná pre potvrdenie účinnosti Phlogenzymu na 46 dobrovoľníkoch (Kleine, 1998). Polovica užívala 3x2 tablety Phlogenzymu a kontrolná skupina rovnaký počet tabliet placeba. Štúdia trvala 10 dní. Intenzita bolesti a veľkosť hematomu boli menšie u skupiny liečenej Phlogenzymom (p<0,001).

Profylaktickým podávaním Wobenzymu sa zaoberal Wörschhauser S., Zuschlag J.M. (1991) v dvojito slepej štúdii v priebehu 2 hracích sezón u hráčov spolkovej ligy v ľadovom hokeji. Hráči boli rozdelení do 3 skupín. Prvá dostávala bezprostredne po zranení 3x10 tabliet Wobenzymu, druhá profylakticky 3x5 tabliet a v prípade zranení bola dávka zvýšená na 3x10 tabliet. Do tretej skupiny boli zaradení hráči, ktorí sa zranili, boli liečení normálnou dávkou Wobenzymu (3x10 tabliet), pri hre sa zranili opät a užívali túto medikáciu naďalej.
Závodníci prvej skupiny boli vyradení zo športovej aktivity priemerne na 4 dni, tí, ktorí užívali kvôli predchádzajúcemu zraneniu 3x10 drg., boli vyradení len na 2 dni. Z vyhodnotení strednej doby liečby v závislosti na dávkovaní preparátu je zrejmé, že športovná činnosť mohla byť obnovená o to rýchlejšie, o čo bola vyššia profylaktická dávka enzýmov.
Dvojito zaslepenú skríženú štúdiu u karatistov vykonal Wörschhauser S., Zuschlag J.M (1991). Zúčastnilo sa jej celkom 20 športovcov vo veku 13 - 21 rokov. Štúdia bola rozdelená do dvoch fází po 8 týždňoch, medzi fázami bola 14denná prestávka s vysadením medikácie. Športovci v druhej fáze mali zkríženú terapiu (Wobenzym a placebo). 10 športovcov dostávalo v prvej fáze Wobenzym a v druhej fáze placebo. Behom prvej fázy bolo v skupine A (užívajúcej Wobenzym) registrovaných 17 a v skupine B (užívajúcej placebo) 21 zranení. Počas druhej fázy došlo v skupine A (užívajúcej placebo) k 20 a v skupine B (užívajúcej Wobenzym) k 15 zraneniam. Hlavným kritériom pre posúdenie profylaktickej liečby bola dĺžka núteného výpadku z tréningu, ďalšími hodnotiacimi ukazovateľmi bol hematóm, otok, bolesť (pri pohybe a na tlak), obmedzenie hybnosti a zápalovej reakcie. Početnosť rovnako ako závažnosť symptómov bola v oboch skupinách porovnateľná. Doba pretrvávania symptómov sa vďaka profylaktickému užívaniu Wobenzymu dokázateľne skrátila. Zatiaľ čo výpadok z tréningu u športovcov liečených Wobenzymom trval v priemere 2,2 dni a z práce 0,2 dňa, športovci užívajúci placebo zameškali priemerne 9,5 dní a 1,8 dňa práce. Štúdia dokázala, že u osôb vystavených v dôsledku prevádzkovania vrcholového športu zvýšenému riziku zranení skracuje profylaktická dávka 3x5 drg. Wobenzymu signifikantne dobu vynúteného kľudu. Skrátenie pracovnej neschopnosti predstavuje cez nezanedbateľnú cenu enzýmoterapie obrovský ekonomický profit. Manažéri mnohých klubov preto nedovoľujú svojm zverencom nastúpiť do zápasu bez "pokrytia" enzýmoterapiou.

Výpadok z tréningu resp. z práce/školy (Zuschlag)
S cieľom zistiť, či preparát Wobenzym je schopný skrátiť úrazom vynútený tréningový výpadok, bola vykonaná dvojslepá randomizovaná placebom kontrolovaná klinická štúdia (Baumüller, 1992). Vo štúdii bolo zahrnuto 2x22 pacientov s distorzí hlezenneho kĺbu. Ako hlavní kritéria hodnotící liečbu boli sledované otok hlezenneho kĺbu a rozsah jeho pohyblivosti v srovnání s druhostranným, neporaneným hleznem. Ako vedľajší hodnotící kritéria boli sledované kľudová a pohybová bolestivosť a náplň kĺbu.
Pacienti dostávali: Wobenzym granulát 3x1 odmerku (zodpovedá 3x10 dražé) resp. 3x1 odmerku identicky vyhlížejúciho placeba denne. Tréninkový výpadok v skupine liečenej Wobenzymom trval v priemere 9,4 dňa, zatiaľ čo v skupine liečenej placebom 15,9 dňa . Pracovní neschopnosť (resp. neschopnosť školní docházky) trvala v skupine s Wobenzymom 1,7 dňa, zatiaľ čo v skupine s placebom 4,4 dňa . Lekár hodnotil účinnosť liečby v skupine Wobenzym v 72,7%ako "veľmi dobrou", v 18,2%ako "dobrou" a len v 9,1% prípadovako "neuspokojivou", zatiaľ čo v placebo skupine hodnotil účinnosť liečbyako "veľmi dobrou" pouze v 18,2%,ako "mírnou" v 36,4%,ako "neuspokojivou" v 36,4% aako špatnou v 9,1% prípadov. Hodnocení pacientem dopadlo prakticky rovnako. Hodnocení ústupu kľudové bolestivosti a bolestivosti pri pohybu vyznělo v skupine liečenej Wobenzymom zhruba o 20-25% lepšie ako v skupine placeba. V oboch skupinách neboli ani v jednom prípade zaznamenány nežiadúce účinky liekov a lekár aj pacienti hodnotili snášenlivost liečbyako "veľmi dobrou".

Ústup bolestivosti pri pohybu (Baumüller)
Baumüller M. vykonal v roku 1994 ( Baumüller) prospektívne znáhodnenú štúdiu kontrolovanú placebom s Phlogenzymom u 40 nemocných s distorziou talokrurálneho kĺbu. U všetkých hodnotených parametrov, tj.: zdurenín, bolesť pri pohybu, pohyblivosť, výpadok z tréningu a práce, bol po 10 dňoch sledovania dokázateľný rozdiel v prospech enzýmovej skupiny (p<0,01).

Doenicke a Hoernecke (1993) z mníchovskej univerzity vykonali v roku 1993 otvorenú klinickú štúdiu u 100 hráčov nemeckej hokejové Bundesligy, v ktorej testovali profylaktické podávanie preparátu Wobenzym. Záver tejto štúdie bol jednoznačný; čím rýchlejší má byť po úraze návrat k aktivnému tréningu, tým vyššia musí byť profylaktická dávka enzýmov pred možným úrazom.
V roku 1995 prebehla štúdia zaoberajúcia sa užitím Wobenzymu v liečbe svalového poškodenia u atlétov (Dzhaka, 1995). Celkom 16 športovcov (futbalistov a karatistov ) bolo liečených Wobenzymom pre akútne svalové poškodenie s intramuskulárním hematómom (v dávke 3x10 tabliet). 15 členov kontrolnej skupiny bolo liečených štandardne (masťou s heparínom, NSA, fyzioterapiou, napr. elektroforézou s Novokainom a kryoterapiou). Zatiaľ čo u futbalistov bolo najčastejším zranením poškodenir kotníka a lýtka, u karatistov prevažovali zranenia ruky a ramena. Hodnotenie účinnosti zahŕňalo veľkosť otoku a podkožného hematómu, intenzitu bolestivosti na dotyk, bolesti v kľude aj pri pohybe a poruchu funkcie postihnutej končatiny, tj. parametre obmedzujúce účasť pri tréningu. Už po 2 dňoch bola u Wobenzymom liečených športovcov znížena bolesť a zmenšený otok. Po 7 dňoch bola naplno obnovená funkcieschopnosť končatiny a pretrvávala len veľmi malá citlivosť na dotyk. V kontrolnej skupine sa bolesť a otok začali zmenšovať až 7.-9. deň liečby. Zatiaľ čo športovci liečení Wobenzymom zvládli plnú tréningovú záťaž už po 3,5 týždňoch, nemocní z kontrolnej skupiny až po 6 týždňoch. Vzhľadom na vysokú účinnosť a dobrú znášanlivosť sa liečba Wobenzymom javila optimálna.
Vplyvom systémovej enzýmoterapie na fyziologické a imunologické parametre počas intenzívneho športovného tréningu sa zaoberala dvojslepá randomizovaná kontrolovaná štúdia (Suzdalnický a kol., 1995). Wobenzym, Phlogenzym alebo placebo dostávalo 3x12 vrcholových športovcov, u ktorých bolo sledované ovplyvnenie špeciálnej pracovnej schopnosti v podmienkach tréningu. Tréningový režim športovcov bol zostavený podľa špeciálneho programu a odlišoval sa zvýšenou intenzitou a objemom. Laboratórne metódy pre testovanie tolerancie fyzickej námahy boli použité dve: veloergometrický test PWC 170 a postupne narastajúca fyzická námaha na veloergometri podľa štandardnej metodiky (a stupňový test).
Pri klasifikácii rôznych druhov zvýšenej svalovej činnosti v množstve informatívneho kritéria býva použitá doba cvičenia, gradácia metabolických dejov a energetická hodnota provádzanej práce. Pre hodnoteniu boli ďalej vybrané testy v prirodzených podmienkach zvýšenej fyzickej námahy: plávanie na 4x50 m, 5x200 m, ktoré spolu s laboratórnymi pozorovaniami testovali efektívnosť práce športovcov počas príjmu enzýmových preparátov v rôznych úrovniach zvýšenej fyzickej námahy. Tieto úrovne boli charakterizované prevažne glykolytickými anaerobnými mechanizmami energetickej práce v podmienkach veľkého kyslíkového dlhu pri zmiešaných aeróbnych a anaeróbnych procesoch tkanivového metabolizmu a aeróbnych mechanizmov získavania energie. Športovci užívajúci Wobenzym anebo Phlogenzym znášali v priebehu mesačného tréningového cyklu lepšie zvýšený objem a intenzitu fyzickej záťaže a nedochádzalo u nich k zlyhaniu adaptačných mechanizmov. U športovcov kontrolnej skupiny bolo zistených v 40% prípadoch zlyhanie adaptácie a vyčerpanie adaptačných rezerv (podľa ukazovateľov systémovej imunity), čo viedlo k zvýšeniu nemocnosti. Osvojenie vysokých objemov tréningovej telesnej záťaže bez sprievodného stresu (podľa ukazovateľov sympatikoadrenálneho systému) u enzýmových skupín viedlo k zvýšeniu kvality funkčného stavu, čo sa odrazilo v dynamike testov úrovne špeciálnej pracovnej schopnosti ako v laboratórnych, tak v prirodzených podmienkach fyzickej námahy. Oba preparáty zvyšovali adaptačnú rezervu a asimilačnú kapacitu sledovaných športovcov a zabezpečili rýchlejšiu normalizáciu biochemických zmien v sympatikoadrenálnom systéme. To sa odrazilo v rýchlejšej regenerácii po záťaži a v "zotavovacom" dni (bez tréningu) došlo k normalizácii množstva biochemických ukazovateľov (močovina, acidobazická rovnováha, BB) a fyziologických ukazovateľov (pulzová frekvencia, krvný tlak) aj psychofunkčnych testov. K východzím hodnotám sa organizmus športovcov navrátil 2 týždne po prerušení podávania enzýmových preparátov.

Pomerne častým chronickým alebo recidivujúcim zdravotným problémom vrcholových aj rekreačných športovcov bývajú choroby, ktoré radíme pod pojem "reumatizmus mäkkých tkanív". Patria sem tendinózy, tendomyózy, fibromyalgie, burzopatie, periartropatie a tendopatie. Príčinou týchto chorôb sú v prevažnej miere degeneračné, dysfunkčné a zápalové procesy. Reumatizmus mäkkých tkanív sa lieči hlavne symptomaticky nesteroidními antireumatikami, eventuálne myorelaxanciou, ktoré sú však často zle znášané alebo majú závažné nežiadúce vedľajšie účinky.
Phlogenzym s diclofenakom v liečbe periarthritis humeroscapularis tendinopathica porovnává klinická štúdia u 40 nemocných (Klein 1997). Hlavným posudzovaným kritériom bola bolestivosť a porucha funkcie. Vedľajšími testovacími kritériami tak boli rôzne druhy bolesti, porucha hybnosti, množstvo nutných analgetík. Hodnotená bolo takisto celková mienka lekárov a pacientov o výsledku liečby. Ako podľa hlavného, tak podľa vedľajších kritérií bolo dokázané, že liečba Phlogenzymom je najmenej rovnako účinná (mierny rozdiel v prospech Phlogenzymu nebol štatisticky významný) ako liečba NSA. Účinnosť Phlogenzymu v terapii aktivovaných zápalových degeneratívnych ochorení kĺbov a chrbtice, fibromyalgii a reumatických ochorení mäkkých tkanív hodnotila retrolektívna multicentrická štúdia (Wittenborg a kol., 2000). Do štúdie bolo zaradených 2139 nemocných. Viď reumatológia.
Preventívny význam podávania Phlogenzymu pri liečbe športových úrazov hodnotila klinická štúdia u vrcholových športovcov - hráčov mužstva prvoligového futbalu (Gal a kol., 1998). Autori za obdobie sezóny sledovali početnosť poranení a dĺžku ich liečení u 19 probandov. Študovali závislosti medzi úrazom a absenciou v tréningovom procese a účasťou v majstrovských a pohárových stretnutiach. Zistili, že hlavne u menej závažných úrazov, napr. svalových kontúzií, drobných poraneniach kĺbov a poraneniach kožného krytu bola doba liečenia veľmi krátka a hráči sa rýchlo znovu zapojili do plnohodnotnej športovej činnosti. Vo vzťahu k pomerne značným nákladom na prevádzku prvoligových klubov futbalu sú výdaje na systémovú enzýmoterapiu minimálne a jej preventívne užívanie má mimo efektu terapeutického aj výrazne pozitívny ekonomický efekt v podobe krátkej doby chýbania hráčov. Absolútna hodnota absencie činila 4,47%, čo je menej ako u bežnj populácie Českej republiky.


Úvod O firme Kontakty Pomáhame druhým Poradňa Stránky pre laikov wobenzym.cz
Zápal a jeho ovplyvnenie SET Zvýšenie využiteľnosti antibiotík proteolytickými enzýmami Angiológia, flebológia Gynekológia Chirurgia, traumatológia, ortopédia Imunológia Lymfológia ORL Pediatria Reumatológia Športová medicína Stomatológia Urológia Literatúra Časopisy s Impact faktorom Ostatná literatúra SPC Wobenzym SPC Phlogenzym	ŠPORTOVÁ MEDICÍNA Lokálne prostriedky používané k primárnej terapii akútneho športovného úrazu (chlad, kompresia, rôzne externé) bývajú s výhodou doplňované systémovo pôsobiacimi protizápalovými liekmi. Hlavné dve skupiny protizápalových liekov dnes predstavujú nesteroidné antiflogistiká a enzýmové preparáty. Zatiaľ čo v účinnosti sú obe skupiny zrovnateľné, veľkou výhodou enzýmových preparátov oproti nesteroidnom antiflogistikom (ktorých podávanie je často sprevádzané nežiadúcimi vedľajšími účinkami) je ich výborná znášanlivosť, a to aj vo vysokých dávkách pri dlhodobej liečbe, pretože enzýmové preparáty (Wobenzym a Phlogenzym) majú minimum kontraindikácií a nevýrazné nežiadúce účinky. Okrem toho je možné tieto dve skupiny protizápalových liekov navzájom s výhodou kombinovať. Vzhľadom na krátkodobú aplikáciu v prípade akútnych traumat mäkkých tkanív nieje ani cena enzýmovej liečby vysoká. Skrátenie doby liečby a tým aj výpadku v tréningu minimálne o 1/3 ju naplno vyváži hlavne v rozhodujúcich fázach prípravy športovca alebo v dobe maximálneho výkonu. Výborné liečivé výsledky systémovej enzýmoterapie v športovej medicíne spočívajú v obmedzení vzniku otoku, hematómov a urýchlení ich vstrebávania. Zásadný význam má aj protizápalové pôsobenie sprostredkované enzymatickým štiepením faktorov vyvolávajúcich zápal a bolesť. Ďalšou dôležitou vlastnosťou preparátov SET je imunomodulačné ovplyvnenie obranyschopnosti organizmu ako protilátkové, tak bunkové, kľúčových cytokinov a adhezívnych molekul. Fibrinolytická a trombolytická aktivita enzýmov zabraňuje vzniku trombov a zrýchľuje ich odbúravanie. Tým sa znižuje viskozita krvi a dochádza k zlepšeniu jej reologických vlastností, uľahčeniu obehu hlavne v oblasti mikrocirkulácie a k urýchleniu lymfatickej drenáže. Súhra všetkých uvedených faktorov tak urýchľuje plné uzdravenie. Najpresvedčivejšie doklady o priaznivém pôsobení jednotlivých enzýmov a ich kombinovaných preparátov prinesli klinické štúdie u zranených športovcov, uskutočnené už koncom 60. rokov a v priebehu rokov 70. a 80. V GCP štúdii Holta (1969) dostávalo 65 zranených papain a 60 dostávalo placebo. Doba hojenia bola kratšia u 44 zranených liečených papainem a len u 13 pacientov liečených placebom. Podávanie bromelainu v 12 štúdiách, z toho v 4 kontrolovaných, v ktorých 356 zranených dostávalo bromelain (182 pacientov dostávalo placebo, 120 protizápalový liek ketazonového typu) (Blonstein 1962) dokázateľne zmenšilo otoky, hematomy, zdureniny a zápal významne účinnejšie ako placebo a rovnako účinne ako kontrolný liek, ale bez sprievodných vedľajších účinkov. Najčastejšie aplikovanými enzýmami v klinických štúdiach zameraných na oblasť športovnej medicíny boli trypsín a chymotrypsín. Tieto preparáty boli v 12 kontrolovaných štúdiach (982 pacientov) porovnávané s placebom (417 osôb ). Najväčšie súbory získal Blonstein 1962 (494 osôb ) a Lichtman (417 osôb ). Všetci autori sa zhodujú na tom, že účinnosť liečby enzýmami bola dokázateľne vyššia, a to s minimom nežiadúcich účinkov. Len ojedinele sa vyskytli nezávažné porúchy zažívania (riedšia stolica, vzdúvanie apod.). Vplyv enzýmov na resorpciu hematómu bol sledovaný v dvojito slepej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii u 100 dobrovoľníkov metodou "autohemo". Kleine odobral venóznu krv z jednej ruky a subkutánne ju injektoval na vnútornú stranu druhej ruky. Takto vzniklý hematóm je porovnateľný s "normálnym" traumatickým hematómom. V priebehu jedného týždňa užívala polovica pacientov 3x10 tabliet Wobenzymu a polovica rovnaké množstvo tabliet placeba. V 24-hodinových intervaloch kontroloval Kleine otok, pocit napätia a bolesť na tlak. Prah bolesti zisťoval štandardizovaným spôsobom. Cez tonometer bol v oblasti hematómu - a tiež na druhej ruke (kontrolná skupina) - vyvíjaný tlak rôznej intenzity. Neskôr sa porovnávali údaje o prahu bolesti zo skupiny liečenej Wobenzymom a placebom s údajmi z kontrolnej skupiny. Vstrebávanie hematómu sa liečbou Wobenzymom urýchlilo o 12%. Celková miera bolestivosti a doba trvania bolesti boli v skupine užívajúcej tento preparát o 45% nižšie ako v skupine s placebom. Rovnako koncipovaná štúdia bola vykonaná pre potvrdenie účinnosti Phlogenzymu na 46 dobrovoľníkoch (Kleine, 1998). Polovica užívala 3x2 tablety Phlogenzymu a kontrolná skupina rovnaký počet tabliet placeba. Štúdia trvala 10 dní. Intenzita bolesti a veľkosť hematomu boli menšie u skupiny liečenej Phlogenzymom (p<0,001). Profylaktickým podávaním Wobenzymu sa zaoberal Wörschhauser S., Zuschlag J.M. (1991) v dvojito slepej štúdii v priebehu 2 hracích sezón u hráčov spolkovej ligy v ľadovom hokeji. Hráči boli rozdelení do 3 skupín. Prvá dostávala bezprostredne po zranení 3x10 tabliet Wobenzymu, druhá profylakticky 3x5 tabliet a v prípade zranení bola dávka zvýšená na 3x10 tabliet. Do tretej skupiny boli zaradení hráči, ktorí sa zranili, boli liečení normálnou dávkou Wobenzymu (3x10 tabliet), pri hre sa zranili opät a užívali túto medikáciu naďalej. Závodníci prvej skupiny boli vyradení zo športovej aktivity priemerne na 4 dni, tí, ktorí užívali kvôli predchádzajúcemu zraneniu 3x10 drg., boli vyradení len na 2 dni. Z vyhodnotení strednej doby liečby v závislosti na dávkovaní preparátu je zrejmé, že športovná činnosť mohla byť obnovená o to rýchlejšie, o čo bola vyššia profylaktická dávka enzýmov. Dvojito zaslepenú skríženú štúdiu u karatistov vykonal Wörschhauser S., Zuschlag J.M (1991). Zúčastnilo sa jej celkom 20 športovcov vo veku 13 - 21 rokov. Štúdia bola rozdelená do dvoch fází po 8 týždňoch, medzi fázami bola 14denná prestávka s vysadením medikácie. Športovci v druhej fáze mali zkríženú terapiu (Wobenzym a placebo). 10 športovcov dostávalo v prvej fáze Wobenzym a v druhej fáze placebo. Behom prvej fázy bolo v skupine A (užívajúcej Wobenzym) registrovaných 17 a v skupine B (užívajúcej placebo) 21 zranení. Počas druhej fázy došlo v skupine A (užívajúcej placebo) k 20 a v skupine B (užívajúcej Wobenzym) k 15 zraneniam. Hlavným kritériom pre posúdenie profylaktickej liečby bola dĺžka núteného výpadku z tréningu, ďalšími hodnotiacimi ukazovateľmi bol hematóm, otok, bolesť (pri pohybe a na tlak), obmedzenie hybnosti a zápalovej reakcie. Početnosť rovnako ako závažnosť symptómov bola v oboch skupinách porovnateľná. Doba pretrvávania symptómov sa vďaka profylaktickému užívaniu Wobenzymu dokázateľne skrátila. Zatiaľ čo výpadok z tréningu u športovcov liečených Wobenzymom trval v priemere 2,2 dni a z práce 0,2 dňa, športovci užívajúci placebo zameškali priemerne 9,5 dní a 1,8 dňa práce. Štúdia dokázala, že u osôb vystavených v dôsledku prevádzkovania vrcholového športu zvýšenému riziku zranení skracuje profylaktická dávka 3x5 drg. Wobenzymu signifikantne dobu vynúteného kľudu. Skrátenie pracovnej neschopnosti predstavuje cez nezanedbateľnú cenu enzýmoterapie obrovský ekonomický profit. Manažéri mnohých klubov preto nedovoľujú svojm zverencom nastúpiť do zápasu bez "pokrytia" enzýmoterapiou. Výpadok z tréningu resp. z práce/školy (Zuschlag) S cieľom zistiť, či preparát Wobenzym je schopný skrátiť úrazom vynútený tréningový výpadok, bola vykonaná dvojslepá randomizovaná placebom kontrolovaná klinická štúdia (Baumüller, 1992). Vo štúdii bolo zahrnuto 2x22 pacientov s distorzí hlezenneho kĺbu. Ako hlavní kritéria hodnotící liečbu boli sledované otok hlezenneho kĺbu a rozsah jeho pohyblivosti v srovnání s druhostranným, neporaneným hleznem. Ako vedľajší hodnotící kritéria boli sledované kľudová a pohybová bolestivosť a náplň kĺbu. Pacienti dostávali: Wobenzym granulát 3x1 odmerku (zodpovedá 3x10 dražé) resp. 3x1 odmerku identicky vyhlížejúciho placeba denne. Tréninkový výpadok v skupine liečenej Wobenzymom trval v priemere 9,4 dňa, zatiaľ čo v skupine liečenej placebom 15,9 dňa . Pracovní neschopnosť (resp. neschopnosť školní docházky) trvala v skupine s Wobenzymom 1,7 dňa, zatiaľ čo v skupine s placebom 4,4 dňa . Lekár hodnotil účinnosť liečby v skupine Wobenzym v 72,7%ako "veľmi dobrou", v 18,2%ako "dobrou" a len v 9,1% prípadovako "neuspokojivou", zatiaľ čo v placebo skupine hodnotil účinnosť liečbyako "veľmi dobrou" pouze v 18,2%,ako "mírnou" v 36,4%,ako "neuspokojivou" v 36,4% aako špatnou v 9,1% prípadov. Hodnocení pacientem dopadlo prakticky rovnako. Hodnocení ústupu kľudové bolestivosti a bolestivosti pri pohybu vyznělo v skupine liečenej Wobenzymom zhruba o 20-25% lepšie ako v skupine placeba. V oboch skupinách neboli ani v jednom prípade zaznamenány nežiadúce účinky liekov a lekár aj pacienti hodnotili snášenlivost liečbyako "veľmi dobrou". Ústup bolestivosti pri pohybu (Baumüller) Baumüller M. vykonal v roku 1994 ( Baumüller) prospektívne znáhodnenú štúdiu kontrolovanú placebom s Phlogenzymom u 40 nemocných s distorziou talokrurálneho kĺbu. U všetkých hodnotených parametrov, tj.: zdurenín, bolesť pri pohybu, pohyblivosť, výpadok z tréningu a práce, bol po 10 dňoch sledovania dokázateľný rozdiel v prospech enzýmovej skupiny (p<0,01). Doenicke a Hoernecke (1993) z mníchovskej univerzity vykonali v roku 1993 otvorenú klinickú štúdiu u 100 hráčov nemeckej hokejové Bundesligy, v ktorej testovali profylaktické podávanie preparátu Wobenzym. Záver tejto štúdie bol jednoznačný; čím rýchlejší má byť po úraze návrat k aktivnému tréningu, tým vyššia musí byť profylaktická dávka enzýmov pred možným úrazom. V roku 1995 prebehla štúdia zaoberajúcia sa užitím Wobenzymu v liečbe svalového poškodenia u atlétov (Dzhaka, 1995). Celkom 16 športovcov (futbalistov a karatistov ) bolo liečených Wobenzymom pre akútne svalové poškodenie s intramuskulárním hematómom (v dávke 3x10 tabliet). 15 členov kontrolnej skupiny bolo liečených štandardne (masťou s heparínom, NSA, fyzioterapiou, napr. elektroforézou s Novokainom a kryoterapiou). Zatiaľ čo u futbalistov bolo najčastejším zranením poškodenir kotníka a lýtka, u karatistov prevažovali zranenia ruky a ramena. Hodnotenie účinnosti zahŕňalo veľkosť otoku a podkožného hematómu, intenzitu bolestivosti na dotyk, bolesti v kľude aj pri pohybe a poruchu funkcie postihnutej končatiny, tj. parametre obmedzujúce účasť pri tréningu. Už po 2 dňoch bola u Wobenzymom liečených športovcov znížena bolesť a zmenšený otok. Po 7 dňoch bola naplno obnovená funkcieschopnosť končatiny a pretrvávala len veľmi malá citlivosť na dotyk. V kontrolnej skupine sa bolesť a otok začali zmenšovať až 7.-9. deň liečby. Zatiaľ čo športovci liečení Wobenzymom zvládli plnú tréningovú záťaž už po 3,5 týždňoch, nemocní z kontrolnej skupiny až po 6 týždňoch. Vzhľadom na vysokú účinnosť a dobrú znášanlivosť sa liečba Wobenzymom javila optimálna. Vplyvom systémovej enzýmoterapie na fyziologické a imunologické parametre počas intenzívneho športovného tréningu sa zaoberala dvojslepá randomizovaná kontrolovaná štúdia (Suzdalnický a kol., 1995). Wobenzym, Phlogenzym alebo placebo dostávalo 3x12 vrcholových športovcov, u ktorých bolo sledované ovplyvnenie špeciálnej pracovnej schopnosti v podmienkach tréningu. Tréningový režim športovcov bol zostavený podľa špeciálneho programu a odlišoval sa zvýšenou intenzitou a objemom. Laboratórne metódy pre testovanie tolerancie fyzickej námahy boli použité dve: veloergometrický test PWC 170 a postupne narastajúca fyzická námaha na veloergometri podľa štandardnej metodiky (a stupňový test). Pri klasifikácii rôznych druhov zvýšenej svalovej činnosti v množstve informatívneho kritéria býva použitá doba cvičenia, gradácia metabolických dejov a energetická hodnota provádzanej práce. Pre hodnoteniu boli ďalej vybrané testy v prirodzených podmienkach zvýšenej fyzickej námahy: plávanie na 4x50 m, 5x200 m, ktoré spolu s laboratórnymi pozorovaniami testovali efektívnosť práce športovcov počas príjmu enzýmových preparátov v rôznych úrovniach zvýšenej fyzickej námahy. Tieto úrovne boli charakterizované prevažne glykolytickými anaerobnými mechanizmami energetickej práce v podmienkach veľkého kyslíkového dlhu pri zmiešaných aeróbnych a anaeróbnych procesoch tkanivového metabolizmu a aeróbnych mechanizmov získavania energie. Športovci užívajúci Wobenzym anebo Phlogenzym znášali v priebehu mesačného tréningového cyklu lepšie zvýšený objem a intenzitu fyzickej záťaže a nedochádzalo u nich k zlyhaniu adaptačných mechanizmov. U športovcov kontrolnej skupiny bolo zistených v 40% prípadoch zlyhanie adaptácie a vyčerpanie adaptačných rezerv (podľa ukazovateľov systémovej imunity), čo viedlo k zvýšeniu nemocnosti. Osvojenie vysokých objemov tréningovej telesnej záťaže bez sprievodného stresu (podľa ukazovateľov sympatikoadrenálneho systému) u enzýmových skupín viedlo k zvýšeniu kvality funkčného stavu, čo sa odrazilo v dynamike testov úrovne špeciálnej pracovnej schopnosti ako v laboratórnych, tak v prirodzených podmienkach fyzickej námahy. Oba preparáty zvyšovali adaptačnú rezervu a asimilačnú kapacitu sledovaných športovcov a zabezpečili rýchlejšiu normalizáciu biochemických zmien v sympatikoadrenálnom systéme. To sa odrazilo v rýchlejšej regenerácii po záťaži a v "zotavovacom" dni (bez tréningu) došlo k normalizácii množstva biochemických ukazovateľov (močovina, acidobazická rovnováha, BB) a fyziologických ukazovateľov (pulzová frekvencia, krvný tlak) aj psychofunkčnych testov. K východzím hodnotám sa organizmus športovcov navrátil 2 týždne po prerušení podávania enzýmových preparátov. Pomerne častým chronickým alebo recidivujúcim zdravotným problémom vrcholových aj rekreačných športovcov bývajú choroby, ktoré radíme pod pojem "reumatizmus mäkkých tkanív". Patria sem tendinózy, tendomyózy, fibromyalgie, burzopatie, periartropatie a tendopatie. Príčinou týchto chorôb sú v prevažnej miere degeneračné, dysfunkčné a zápalové procesy. Reumatizmus mäkkých tkanív sa lieči hlavne symptomaticky nesteroidními antireumatikami, eventuálne myorelaxanciou, ktoré sú však často zle znášané alebo majú závažné nežiadúce vedľajšie účinky. Phlogenzym s diclofenakom v liečbe periarthritis humeroscapularis tendinopathica porovnává klinická štúdia u 40 nemocných (Klein 1997). Hlavným posudzovaným kritériom bola bolestivosť a porucha funkcie. Vedľajšími testovacími kritériami tak boli rôzne druhy bolesti, porucha hybnosti, množstvo nutných analgetík. Hodnotená bolo takisto celková mienka lekárov a pacientov o výsledku liečby. Ako podľa hlavného, tak podľa vedľajších kritérií bolo dokázané, že liečba Phlogenzymom je najmenej rovnako účinná (mierny rozdiel v prospech Phlogenzymu nebol štatisticky významný) ako liečba NSA. Účinnosť Phlogenzymu v terapii aktivovaných zápalových degeneratívnych ochorení kĺbov a chrbtice, fibromyalgii a reumatických ochorení mäkkých tkanív hodnotila retrolektívna multicentrická štúdia (Wittenborg a kol., 2000). Do štúdie bolo zaradených 2139 nemocných. Viď reumatológia. Preventívny význam podávania Phlogenzymu pri liečbe športových úrazov hodnotila klinická štúdia u vrcholových športovcov - hráčov mužstva prvoligového futbalu (Gal a kol., 1998). Autori za obdobie sezóny sledovali početnosť poranení a dĺžku ich liečení u 19 probandov. Študovali závislosti medzi úrazom a absenciou v tréningovom procese a účasťou v majstrovských a pohárových stretnutiach. Zistili, že hlavne u menej závažných úrazov, napr. svalových kontúzií, drobných poraneniach kĺbov a poraneniach kožného krytu bola doba liečenia veľmi krátka a hráči sa rýchlo znovu zapojili do plnohodnotnej športovej činnosti. Vo vzťahu k pomerne značným nákladom na prevádzku prvoligových klubov futbalu sú výdaje na systémovú enzýmoterapiu minimálne a jej preventívne užívanie má mimo efektu terapeutického aj výrazne pozitívny ekonomický efekt v podobe krátkej doby chýbania hráčov. Absolútna hodnota absencie činila 4,47%, čo je menej ako u bežnj populácie Českej republiky.
	Liek pre vnútorné použitie. Čítajte pozorne príbalové informácie. Inzertné stránky spoločnosti MUCOS Pharma CZ, s.r.o. - tel: (+420)-267 750 003