STOMATOLÓGIA
Vo stomatológii sú proteolytické enzýmy používané už od šedesiatych rokov. Varney-Burch (1962) podával pri
ťažkých extrakciách zubov trypsín s chymotrypsínem a zaznamenal na polovicu zkrácenú dobu hojenia. Priaznivý efekt bol pozorovaný v randomizovanej dvojslepej štúdii
kontrolovanej placebom s rovnakou kombináciou enzýmov u 62 nemocných (Feinman
a kol., 1967; Gupta a kol., 1985). Najnápadnejšie bolo výrazné obmedzenie
rozvoja edému a jeho rýchly ústup.
Ako veľmi účinný sa ukázal aj papain: dokázala to pilotná štúdiaMetro
a Horton (1965) a dvojslepá placebom kontrolovaná štúdiaMagnese
(1966).
Enzymoterapia výrazne obmedzila vo všetkých sledovaných obdobiach edém, zápal
a bolestivosť (v 68% prípadoch signifikantne ).
Modelovým príkladom účinnosti Wobenzymu v stomatológii
je randomizovaná dvojslepá placebom kontrolovaná štúdia (Vinzenz,
1991). Všetkým pacientom bola vykonaná extrakcia retinovaného "zubu múdrosti" v dolnej čeľusti
bud' samotná, alebo v spojení s chirurgickým ošetrením. Operačnáí technika
spočívala v incízii sliznice a preparácii mukoperiostálneho laloku, v
uvoľnení retinovaného zubu pomocou kostnej frézy, prípadne v exkochleácii cýst a po vyhladení kostných okrajov v suture mukoperiostálneho laloku.
Liečba 80 pacientov Wobenzymom bola zahájená 2 dni pred operačním výkonom
a trvala do 7. dňa po výkone. V 88,9% bola (podľa hodnotení pacientov)
úspešná: od 1. dňa znížila všetky sprievodné komplikácie - zdureniny, hematómy,
otoky prestupujúce na jazyk a horné dýchacie cesty. Signifikantne lepšie boli aj objektívne ukazovatele: rozostup hrán rezákov, hrúbka sliznično -periostálneho laloku, odchýlky od strednej línie, prehĺtacie potiaže, zväčšenie a bolestivosť regionálnych lymfatických uzlín, konečný výsledok operácie. Laboratorné
výsledky svedčily pre rýchlejší ústup systémovej zápalovej odezvy organizmu
(pokles CRP, α1-antitrypsínu, haptoglobínu, sedimentácie erytrocytov ).
V roku 1991 Schedler použil Wobenzym v dvojito
zaslepenej štúdii kontrolovanej placebom pri liečbe otoku po rinoplastickej
operácii u 38 pacientov. Na základe parametrov,ako sú otok orbity (meraný pooperačne 5. a 7.
deň ), podliatiny okolo očí (merané takisto 5. a 7. deň po operácii) a bolestivosť, bolo stanoveno sumární skóre = hlavní kritérium úspešnosti. Sekundárními kritériami bol klinický priebeh a priebeh hojenie rany (obojí hodnoceno 3.,
5. a 7. deň po operácii). U primárnych aj u sekundárnych kritérií bol oproti kontrolnej skupine rozdiel štatisticky významný (p<0,05). Liečba
Wobenzymom bola z hľadiska primárnych aj sekundárnych kritérií štatisticky
významne úspešnejšie. Znášanlivosť liečby Wobenzymom bola dobrá.
Z domáciach autorov vykonali Navrátilová a Navrátil pilotnú
štúdiu s preparátmi Phlogenzym a Wobenzym u 29 pacientov, ktorým bola vykonaná akútna či plánovaná extrakcia zubu alebo vsadený implantát. Štúdia dokázala, že
uvedené preparáty je možné podávať chorým pri stomatochirurgických
výkonoch, a to ako preventívne, tak terapeuticky pre skrátenie doby otoku
a bolesti aj skrátenie doby hojenia.