UROLÓGIA
Prostatitídy
U mužov sa s infekciou spodných močových ciest môže spájať prostatitída, niekedy spolu so zápalom semenných vačkov. Akútne a chronické
infekcie prostaty spôsobujú baktérie, ale aj chlamýdie, mykoplazmatá,
ureaplazmatá a trichomonády. Niekedy sa pôvodcu prostatitídy nepodarí
bežným mikrobiologickým vyšetrením dokázať a tak je označovaný ako "abakteriálny". Priebeh akutnej prostatitídy sa vyznačuje výraznými
potiažami - polakisuriou, stranguriou, bolesťami pri defekácii, ďalej bolesťami
v oblasti hrádze a v suprapubickej oblasti. Pre chronické prostatitídy je typická vleklost potiaži, ktoré pacienta často neurotizujú a negatívne ovplyvňujú jeho sexuálny život a spoločenské uplatnenie.
Liečba chronických prostatitíd je komplikovaná pre lekára aj pacienta a často
je málo úspešná. Chronicky infikovanú prostatu rovnako ako iné chronické
ložiská je možné antibiotickou terapiou sanovať priemerne len v 40%. Pre kuratívne antimikrobiálnu terapiu je najdôležitejšiem kritériom dosiahnutie účinnej
koncentrácie liečiva v prostate. Zbytočne prolongované podávanie nesprávne volených liekov môže nemocnému poškodiť (postihnutie pečeňového parenchymu,
navodenie črevnej dysmikróbie a imunosupresie).
Účinnosť SET, ktorá pozitívne ovplyvňuje priebeh zápalov a je schopná zvyšovať plazmatickú koncentráciu antibiotík a chemoterapeutíik a ich penetráciu
do tkanív, bola preto preverovaná aj u prostatitíd.
V randomizovanej, dvojito slepej štúdii u 44 pacientov s prostatitídou bola porovnaná účinnosť Wobenzymu a placeba ako doplnkov liečby 9 rôznymi
antibiotikami a chemoterapeutikami (Barsom
a kol., 1982). Sérové koncentrácie antibiotík boli pri enzýmoterapii
vyššie ako pri podávaní placeba - u doxycyklinu o 40%, ampicilinu o 25%
a tetracyklinu o 22%, o 21% sa zvýšila koncentrácia trimethroprimu a
o 10% sulfonamidov. Vystupňovala sa aj ich ličebná účinnosť.
Účinnosť enzýmoterapie u abakteriálnej prostatitídy u 60 nemocných bola sledovaná v prospektívne štúdii s monoterapii Wobenzymom
3x5 tabliet denne (Rugendorff a kol., 1986).
Výsledky boli vyhodnoceny u 49 mužov, kde boli vylúčeny závažné komplikujúci
faktory (napr. striktury uretry). V priebehu čtyřtýždenné liečby Wobenzymom
došlo u 45% pacientov k vyliečeniu a u 29% k signifikantnému zlepšeniu (zmírnění
bolestív trísloch vyzařujúcich do varlat, zlepšenie sexuálny funkce,
zlepšenie rtg nálezov a per rectum, pokles leukocyturie a leukocytospermie,
usnadnění průtoku moči). U 10% došlo k nesignifikantnému zlepšeniu a
u 16% pacientov nebylo ochorení liečbou ovplyvněno.
Účinnosť Phlogenzymu u pacientov s chronickou prostatitidou bakteriálne aj abakteriálny bola hodnotená v dvoch randomizovanych, dvojito zaslepených
GCP klinických štúdiích kontrolovaných placebom (Schlüter,
1996, 1998). V první štúdii u pacientov
s bakteriálne prostatitidou bolo krátkodobé podávanie sulfonamidov (5
dní) kombinované s nasledným podávaním Phlogenzymu (3x2 tbl. 2 týždňami).
Vo druhé skupine pacientov s abakteriálny prostatidou bol podávaný len Phlogenzym (3x2 tbl. 4 týždňami). Tato dve sledovanie zahrnovala skupiny
po 80 pacientach a hodnotila rôzne typy bolestía ďalší symptomatológii
vyskytujúci sa pri prostatitidě, palpační nález a laboratórní vyšetrení.
V oboch štúdiích Phlogenzym vykázal lepší účinnosť ako placebo a redukoval
výrazneji sumární skóre hodnotící symptomatológii prostatitídy. Rozdíl medzi skupinami bol štatisticky významný. Tolerance enzýmové liečby bola veľmi dobrá s nízkým výskytem nezávažných nežiadúcich účinkov.
Veľmi priadnivé skúsenosti sa systémovú enzýmoterapiou získali aj naši
lekári. Např. Rovný a kol. (1997) analyzovali účinnosť enzýmové liečby u 36 nemocných s prostatouretritídou (u 8 akutnou bakteriálne,
u 12 chronickou bakteriálne a u 16 abakteriálne). Podávanie enzýmov u
chronických prostatitíd bolo zahájané 5 dní pred cielenou liečbou antibiotikami a chemoterapeutikami, u všetkých pacientov trvalo celkom 6 týždňov (Wobenzym:
26 pacientov, v dávke 3x5 tabliet; Phlogenzym: 10 pacientov v dávke 3x2
tablety).
Pacienti boli celkovo vyšetrení pred zahájeniam liečby (mikroskopické
a kultivačné vyšetrenie moču, vyšetrenie prostatického sekrétu a spermatu,
imunologické vyšetrenie, vyšetrenie per rectum, ultrazvuk), prvné kontrolné
vyšetrenie bolo po ukončení liečby a ďalej boli sledovaní 3 mesiace.
Na konci liečby bolio naplno vyliečených a malo negatívne urologický nález
41,6% mužov, k zlepšeniu subjektívnech potiaži s menlivými mikrobiologickými
nálezmi došlo u 19,4% mužov.
Z uvedeného vyplývá, že percento vyliečenia aj zlepšenia je podstatne vyššie ako u klasickej terapie, kedy podľa skúseností autorov neboli nikdy dosiahnuté
vyššie hodnoty ako 40%. Naviac akutné prostatouretritídy liečené enzýmami
neprechádzali tak ľahko do recidivujúcich foriem.
Autori považujú systémovú enzýmoterapiu za prostriedok významne zlepšujúci
úspešnosť liečby prostatitíd.
Z uvedených výsledkov vyplýva, že systémová enzýmoterapia je perspektívnou súčasťou komplexnej liečby zápalov prostaty, hlavne pre zvýšene
účinnosti antimikrobiálnej terapie a pre priaznivé pôsobenie na priebeh
zápalu a imunomodulačný efekt.