• Zápal a jeho ovplyvnenie SET
• Zvýšenie využiteľnosti antibiotík proteolytickými enzýmami
• Angiológia, flebológia
• Gynekológia
• Chirurgia, traumatológia, ortopédia
• Imunológia
• Lymfológia
• ORL
• Pediatria
• Reumatológia
• Športová medicína
• Stomatológia
• Urológia

Literatúra
• Časopisy s Impact faktorom
• Ostatná literatúra

• SPC Wobenzym
• SPC Phlogenzym

UROLÓGIA

Systémová enzýmoterapia (SET) v liečbe sexuálne prenosných chorôb

Vážný medicínský problém predstavuje "come back" pohlavných chorôb, predovšetkým syfilidy a gonorey. Ku skupine týchto ochorení sa v súčasnej dobe radia tiež infekcie chlamýdiové, mykoplazmové, ureaplazmové. U týchto ochorení je dôležité zamedziť liečbou prechodu do recidivujúcich, chronických aj latentných foriem a zabránit tak ďalšiemu šíreniu a selekcii rezistentných kmeňov.
Chlamýdiové infekcie patria teraz k najčastejším príčinám sexuálne prenosných zápalov urogenitálneho systému mužov aj žien. Optimálne postupy najúčinnejšej liečby chlamýdióz doposiaľ neboli stanovené. Nesprávne volená antibiotická liečba nebýva efektívna a infekcia tak často prechádza do latentnej formy, ktorá môže byť príčinou množstva chronických potiaži (parainfekčná artritída, Reiterov syndróm, neplodnosť mužov aj žien ) a môže ovplyvňovať imunitnú reaktivitu organizmu ("stresová infekcia"). Intramuskulární injekcia trypsínu, chymotrypsínu a ďalších proteináz sa už skôr ukázali ako sľubná metóda pre zvýšení účinnosti liečby rôznych infekcií. Injekcie proteináz ale môžu často pôsobiť bolesť a alergické reakcie. Preto Suchich (1997) v klinickej štúdii porovnával terapeutickú účinnosť perorálne podávaného Wobenzymu a porovnával ju s intramuskulárne podávaným chymotrypsínem.

Štúdia zahŕňala 121 žien a 106 mužov, ktorí mali prejavy zápalov urogenitálnych orgánov a/alebo trpeli neplodnosťou spojenou s chlamýdiózou. Dôkaz chlamýdiovej infekcie bol u všetkých pacientov vykonaný pomocou vyšetrenia polymerázovej reťazovej reakcie (PCR). Boli k nemu použité epiteliálne bunky získané u žien z endocervixu a u mužov z močovej trubice. Všetci pacienti boli tiež testovaní na špecifické protilátky, ktoré boli vo všetkých prípadoch pozitívne. Randomizáciou boli vytvorené 3 skupiny pacientov. Prvá skupina dostávala ofloxacin a doxycyklin po 10 dňoch. Druhá skupina bola liečena rovnakými antibiotikami v polovičnej dávke v kombinácii s intramuskulárnymi injekciami chymotrypsínu po 20 dňoch. Tretia skupina dostávala antibiotiká rovnako ako druhá skupina a k tomu preparát Wobenzym (15 tabliet denne ) po 20 dňoch. Po ukončení liečby boli pacienti ďalej sledovaní a kontrolné vyšetrenie bolo vykonané po 2 a po 12-14 týždňoch.
V prvnej skupine liečenej len antibiotikami dosiahlo len 61,4% pacientov plné uzdravenie. Liečba antibiotikami v kombinácii s proteázami v intramuskulárnej aj perorálnej forme bola účinná vo viac ako 90%. Žiadný z pacientov, ktorí sa uzdravili, nemal recidívu infekcie v nasledujúcich 3 mesiacoch po ukončení liečby, (viď tiež kapitola Zvýšenie využiteľnosti antibiotík proteolytickými enzýmami) Wobenzym prejavil rovnakú terapeutickú účinnosť ako chymotrypsín. Naviac nemal ani jeden z pacientov užívajúcich perorálne Wobenzym žiadne závažné vedľajšie účinky ani alergickú reakciu, ale takmer všetci pacienti liečení chymotrypsínem sa sťažovali na bolesť po injekciách. Medzi 81 pacientami s injekciami chymotrypsínu bolo aj niekoľko prípadov nežiadúcich účinkov (7krát alergická kožná reakcia, 1krát Quinckeho edém).
K objasneniu mechanizmov terapeutického efektu proteináz sa ponúka podporné pôsobenie proteolytických enzýmov na vstrebávanie antibiotík a uľahčenie ich prieniku do ťažko prístupných oblastí organizmu, ku ktorým tkanivá a orgány reprodukčného systému ženy aj muža nesporne patria. Autori sa naviac rozhodli preveriť vplyv systémovej enzýmoterapie na interferonový systém, ktorý sa významne uplatňuje v obrane organizmu oproti rôznym infekčným agens. Predpokladá sa, že blokáda syntézy interferonov (α, β a γ) leukocyty sa podieľa na prolongovaném priebehu chlamýdiových infekcí.
Interferonový systém pacientov bol studovaný meraním hladín interferonov v séru, určováním spontánní produkce interferonu v leukocytach a leukocytární interferonovej reakcie (LIR), ktorá bola stimulovaná pomocou obvykle užívaných induktorov.
U mužov a žien infikovaných chlamýdiami bola pred liečbou zreteľne znížena leukocytárna odpoveď na všetky induktory, ktoré boli použité. Liečba samotnými antibiotikami nezvýšila LIR po žiadnom zo sledovaných induktorov. Zvýšenie LIR nebylo zistené ani u pacientov, u ktorých bolo liečenie antibiotikami úspešné. Užitím Wobenzymu sa zreteľne zvýšila alebo znovu objavila schopnosť leukocytov produkovať IFN po vystavení všetkým induktorom. Liečba s užitím enzýmov upravila aj hladiny sérových interferonov a spontánnu leukocytárnu produkciu interferonov.
Vykonaná štúdia naznačuje, že systémové pôsobenie proteináz je schopné prerušiř blokádu fyziologickej produkcie interferónov v leukocytoch a obnoviř systém efektívnej nešpecifickej antibakteriálnej obrany organizmu a tak napomôcť k likvidácii prolongovanej chlamýdiovej infekcie.
U mykoplazmových a ureaplazmových urogenitálnych infekcií dosiahl Suchich zaradením Wobenzymu do komplexnej liečby obdobne priadnivých výsledkov ako u chlamýdiových infekcií.
Tiež v prípade kapavky mnohé výzkumy ukazujú, že významnú rolu v jej patogenéze hraje dysfunkcia rôznych zložiek imunitného systému. Samotná antibakteriálna liečba nieje schopná predísř narušeniu imunitného systému, keď ochorenie prebieha rýchlo, s komplikáciami, s častými relapsami a keď sa stáva chronickým. Na základe informácií o imunomodulačných účinkoch systémovej enzýmoterapie (a pre jej schopnosť zvyšovať efekt liečby antibiotikami ) sa Mikazans (1997) rozhodol overiť v rámci komplexnej liečby gonorey kombináciu antibiotík s Wobenzymom. Iich súbor zahŕňal 30 nemocných vo veku 15 až 36 rokov s akutnými a chronickými formami kapavky.
Imunologické vyšetrenie u všetkých nemocných dokázalo pokles celkových CD3+ T lymfocytov a CD4+ T lymfocytov a vzostup CD8+ T lymfocytov (s poklesom imunoregulačného indexu CD4/CD8), zvýšené boli koncentrácie imunitných komplexov a IgA. Boli vytvorené dve skupiny po 15 pacientach. Prvá dostávala antibiotiká 14 dní (Rocefin a Norfloxacin) a imunostimulačné pôsobky (natrium nucleinát a methyluracil). Druhá dostávala rovnaké antibiotiká a 3x5 tabliet Wobenzymu 14 dní. Pri porovnaní oboch skupín vyzneli klinické aj laboratórne výsledky jednoznačne v prospech liečby doplnenej Wobenzymom. Výraznejšie sa upravili počty T lymfocytov aj ich podtried, index CD4+/CD8+ sa celkom normalizoval. Omnoho viac sa priblížili k norme aj koncentrácie imunitných komplexov. Autori uzatvárajú, že Wobenzym zvyšuje terapeutickú účinnosť tradičnej liečby ťažkých a komplikovaných foriem kapavky.
Mikazans (1997) sa zaoberal aj možnosťou využitia systémovej enzýmoterapie v liečbe syfilidy. Do štúdie bolo zaradených 40 pacientov s potvrdenou diagnózou syfilis. Pacienti boli v primárnom alebo sekundárnom štádiu ochorenia. Podľa štádia ochorenia sa riadila dĺžka liečby antibiotikom (extencillinum). Pacienti boli rozdelení do dvoch skupín. Prvá skupina dostávala antibiotikum v kombinácii s Wobenzymom (3x5 tabliet denne ). Druhá skupina dostávala antibiotikum v kombinácii s užívanými imunostimulátormi (pyrogenal, kalium orotát, vitamíny).
Pri kontrole po troch mesiacoch vykazovala skupina liečená enzýmami negativitu sérologického vyšetrenia s treponemovým antigénom v 80% a s kardiolipinovým antigénom v 90%, zatiaľ čo v kontrolnej skupine vykazovalo negativitu len 45% (treponemový antigen) a 68% (kardiolipinový antigen) pacientov. To ukazuje, že komplexná liečba syfilidy s využitím systémovej enzýmoterapie ponúka omnoho väčšiu možnosť úplnej eradikácie etiologického agens ako liečba samotnými antibiotikami, čo je veľmi podstatné pre epidemiológiu tohto závažného ochorenia.
Všetky tieto práce naznačujú nové smery v liečbe infekcií v súčasnej dobe. Sú síce vyvíjané stále nové antibiotiká a antibakteriálne lieky, ale ešte rýchlejšie rastie rezistencia pôvodcov infekčných ochorení. Je možné zamerať sa v liečbe aj na látky mobilizujúcie vlastné obranné sily organizmu, ktoré pri infekcii môžu byť utlmené ako jej pôvodcom, tak vlastnou kauzálnou liečbou (antibiotikami, chemoterapeutikami, virostatikami apod.).