UROLOGIA

Zápalové ochorenia urogenitálneho systému

Infekčné zápalové ochorenia močových ciest sa výskytom v populácii radia hneď na druhé miesto za infekcie dýchacích ciest. V zastúpeni obávaných nozokomiálnych infekcií sú na druhom mieste. Tieto ochorenia majú tendenciu k častým recidívam a prechodu do chronicity. Výber optimálnej terapie je niekedy obtiažný, zvlášť v chronických prípadoch.
priaznivý vplyv SET u ochorení urogenitálneho systému bol overený klinickými štúdiami a môžu sa tu uplatnit všetky jej účinky - zápal optimalizujúci, antiedematózny, fibrinolytický, analgetický aj imunomodulačný.
Barsom a kol. (1983) analyzovali možnosť využitie kombinácie enzýmov v komplexnej terapii infekcií močových ciest. V prvej fáze spravili u ôsmich nemocných týždennú pilotnú, randomizovanú, dvojito slepú štúdiu, v ktorej pridávali k protimikrobným liekom Wobenzym alebo placebo.
Vzhľadom k evidentnému nulovému účinku placeba podávali z etických dôvodov ďalej s antibiotikami vždy enzýmy. U 28 nemocných s cystitidou a 28 nemocných s cystopyelitidou kombinovali antibiotiká a chemoterapeutika zvolená podľa citlivosti vyvolávajú ciach mikroorganizmov s podávaním Wobenzymu, ktorý zvyšoval v všetkých prípadoch ich sérové koncentrácie . Tento efekt bol najvýraznejší u doxycyklinu (o 40%), ampicilinu (o 25%) a tetracyklinu (o 22%), o 21% sa zvýšily koncentrácie trimethroprinu a o 10% sulfonamidov. SET mala priaznivý vplyv na ústup dysurických potiaží. Štyri týždne po zahájeni liečby u 80% pacientov zmizla baktériuria, došlo aj k normalizácii funkcie ľadvín a laboratórnych hodnôt.
V roku 1993 bola ukončena randomizovaná dvojslepá klinická štúdia, hodnotiaca účinnosť a znášanlivosť kombinovaného enzýmového preparátu Phlogenzym v zrovnaní s placebom u nemocných s recidivujúcimi infekciami močových ciest (SchlĂĽter, 1996). Do štúdie bolo zahrnutých 40 pacientov. Všetci boli týždeň liečený kombinácou trimethoprimu/sulfamethoxazolu, a tak rozdelení do dvoch skupín. Jedna skupina dostávala tri týždne Phlogenzym a druhá skupina za rovnakú dobu placebo. Po uplynutí 3, 7 a 14 dní liečby bolo u všetkých nemocních určené suhrnné skóre ochorenia (vychádzajúci zo 6 základnych kritérií - polakisuria, nykturia, dysuria, imperativna stranguria, bolestivá mikcia a suprapubická bolesť), ďalej tak močový nález, sedimentácia erytrocytov a počet leukocytov v krvnom obraze. Suhrnné skóre nemocných liečených Phlogenzymom bolo pri všetkých kontrolách signifikantne (p<0,0001) lepšie ako skóre nemocních, ktorí dostávali placebo; rýchlejšie sa u nich upravoval močový nález, rýchlejšie klesala sedimentácia a rýchlejšie sa normalizoval počet leukocytov v krvi. Vo skupine liečenej Phlogenzymom boli už 14. den všetci nemocní naplno vyliečení, zatiaľ čo v skupine liečenej placebom pretrvávala u niektorých infekcia ešte 21. deň. Globálny hodnotenia terapeutické účinnosti Phlogenzymu a placeba lekárom vyznelo jednoznačne v prospech Phlogenzymu (p<0,0001), rovnaký názor vyjadrili aj nemocní (p=0,0002). Znášanlivosť liečby Phlogenzymom bola podľa lekárov aj nemocných výborná, neprejavily sa žiadne vedľajšie nežiadúce účinky.
Akútnu hemoragicku cystitidu u 116 pacientov hodnotila multicentrická randomizovaná dvojito zaslepená štúdia kontrolovaná placebom (Sökeland, 1997). Jedna skupina bola liečená antibiotikem v kombinácii s Phlogenzymom a druhá dostávala s antibiotikem placebo. Liečba trvala v oboch skupinách 10 dní. Štatisticky bol vyhodnotený rozdiel medzi hodnotou sumárneho skóre určených subjektívnych potiaží pred liečbou a po 7 dňoch liečby. Ďalej boli sledované tieto parametre: doba, za ktorou došlo k vymiznutiu aspoň troch potiaží, doba pracovnej neschopnosti, nálezy v moči, spotreba analgetika paracetamolu. Fakultatívne bola vykonaná cytoskopia a sonografia. Rozdiel medzi výsledkami liečby vyznel v prospech Phlogenzymu a bol štatisticky významný vo všetkých ukazovateľoch. Jeho tolerancia bola veľmi dobrá.
V patogenezii závažných infekcií renálneho parenchymu je jedným z najdôležitejších faktorov vzájomný pomer bakteriálnej virulencie a stavu obranyschopnosti organizmu. Preto sú hľadané prostriedky, ktoré by nielen zvýšily účinok antimikrobiálnych liekov, ale tiež ovplyvňovaly ďalšie patogenetické faktory ochorení. Systémová enzýmoterapia by mohla byť takýmto prostriedkom pre svoje schopnosti zvyšovať krvné koncentrácie antibiotík a chemoterapeutik, ale tiež pre pozitívny efekt na reologické vlastnosti krvi, vplyv na optimalizáciu priebehu zápalovej reakcie a pozitívny imunomodulační vplyv na organizmus. Výzkumy z poslednej doby ukazujú, že tieto účinky proteináz sú mimo iné podmienené vplyvom na expresiu určitých adhéznych molekúl na povrchu buniek, ktoré sa uplatňujú v zápalových reakciách a v procese koagulacie a tiež normalizačním vplyvom na hladiny niektorých cytokinov. Pre terapiu renálnych ochorení sú veľmi zaujímavé výsledky experimentov na zvieratách, ktoré ukazujú schopnosť systémovej enzýmoterapie zmierňovať priebeh experimentálnej renálnej fibrózy pri súčasnom zníženiu hladín TGF-β (Heidland 1997).
Šved M.I., Dubková G.I. (1997) overovali, či by sa systémová enzýmoterapia mohla uplatniť ako súčasť komplexnej liečby chronických pyelonefritíd. Do svojej štúdie zahrnuli 66 nemocných vo veku 18-60 rokov s chronickou pyelonefritidou. Prvá skupina (36 nemocných) bola liečena antibiotikami, chemoterapeutiky a spazmolytiky, druhá skupina (30 nemocných) dostávala vedľa rovnakej liečby naviac Wobenzym (28 dnov 3x4 dražé denne ). Výsledky vyšetrenia nemocných pred zahájením liečby boli porovnané s výsledkami 30 zdravých jedincov. V klinickom obraze všetkých nemocných dominovala pred zahájením liečby únavnosť, slabosť, bolesti v bokoch a dysuria. Vo 100% prípadov bola zistená leukocyturia a v 85% baktériuria.Pri všetkých pacientoch trpiacich pyelonefritidou boli tiež nájdené zmeny imunologických parametrov - supresia bunečnej imunity (zníženiu T lym focytov - zvlášt CD8+ - a ich nižšia blastogénna odpovedavosť na PHA), aktivácia humorálnej imunity (zvýšenie B lymfocytov ) a zvýšenej cirkulujúce imunokomplexi. Boli prítomné známky hyperkoagulácie (najnápadnejšie bolo zvýšenie fibrinogenu a zníženie fibrinolytické aktivity). Oslabenie antioxidačných mechanizmov bolo doprevádzane vzostupom peroxidácie lipidov.
V skupine pacientov, kde bol ku klasickej liečbe pridaný Wobenzym, bol pozorovaný rýchlejší ústup subjektívnych potiaží a normalizácia močového nálezu. Rýchlejšie a u viac pacientov bolo dosiahnuté sterility moču. U pacientov liečených Wobenzymom bola evidentne zvýšená tendencia k normalizácii imunitných parametrov, hladiny fibrinogenu a fibrinolýzy. Parametry odrážajúce peroxidáciu lipidov a aktivitu antioxidačných systémov dosiahly dokonca hodnôt zdravých jedincov.
Autori si myslia, že priaznivý vplyv preparátu Wobenzym na priebeh chronickej pyelonefritídy nespočívá len vo zvýšenie účinnosti antimikrobiálnej liečby, ale aj v priaznivom ovplyvnenie všetkých faktorov, ktoré hrajú úlohu v chronizácii a progresii tohto ochorenia.
Systémovú enzýmoterapii u nefrolitiázy komplikované pyelonefritidou hodnotí priaznivo Borisov (1998). Phlogenzym podával v dávke 3x2 tbl. po 4-5 týždňov naviac k antibakteriálnej protizápalovej liečbe v pooperačnom období 20 nemocným. Proti kontrolnej skupine 30 pacientov, ktorí enzýmy nedostávali, zistil v enzýmové skupine nekomplikovaný priebeh hojenia po operácii, rýchlejší anatomické aj funkčné zpriechodnenie močových ciest a omnoho nižší výskyt recidiv litiázy pri sledovaniu 1 rok po operácii. V skupine, ktorá dostávala Phlogenzym, bola recidiva litiázy dokázaná u 1 pacienta (5%), zatiaľ čo v skupine liečenej obvyklú liečbou to bolo 7 pacientov (23%). Za dôležitu pokladá autor úpravu imunologických ukazovateľov, ktoré boli pred liečbou u všetkých nemocných porušené: v enzýmovej skupine došlo k vzostupu počtu T lymfocytov, normalizáciu indexu CD4/CD8, zníženiu koncentracií CIK a normalizáciu baktéricidnej nitrobuněčnej aktivity neutrofilnych leukocytov.
Chruščeva (1997) prezentovala výsledky terapie preparátom Wobenzym u 39 pacientov v detskom veku (2-14 rokov ) s postihnutím renálneho parenchymu. Največšiu časť skupiny tvorili pacienti s rôznymi typy glomerulonefritíd (31), zastoupené boli aj pyelonefritídy (5) a tubulointersticiálny nefritídy (3). Děti dostávaly Wobenzym v terapeutickej dávke 1 tbl/6 kg telesné hmotnosti, po dosiahnutie plnej alebo čiastočnej remisie bola dávka znížena na polovicu. Celková doba podávania sa pohybovala od 3 týždňov do 4 mesiacov. Nežiadúce účinky neboli zaznamenané.
Najlepších výsledkov bolo dosiahnute u detí s akutní glomerulonefritidou (AGN). plnej klinickej aj laboratórna remise dosáhly všetky deti s AGN s nefrotickým syndrómem a polovina detí s AGN s nefritickým syndrómem. U druhé polovice týchto detí bola potvrdená čiastočná klinická a laboratórna remisia - tj. pri neprítomnosti extrarenálnych prejavov (otoky, hypertenzia) pretrvávala len mikroskopická hematuria.
U 6 z 12 pacientov s chronickou glomerulonefritidou (ChGN) bolo tiež dosiahnute plnej klinické a laboratórna remise. U 4 pacientov s nefrotickou formou ChGN pretrvávala proteinurie 0,1-0,5 g/den. Pri liečení Wobenzymom bolo pozorované vymiznutia otoku a makroskopické hematurie a bolo dosiahnute normalizace krvnýho tlaku. Zlepšily sa reologické parametre krvi - normalizovala sa doba zrážanlivosti krvi, hladina fibrinogenu, funkčná aktivita trombocytov, zvýšila sa fibrinolýza, znížila sa viskozita krvi. Tiež parametre metabolizmu tukov (hladina cholesterolu, beta lipoproteinov ) sa vrátily k fyziologickým hodnotám, poklesly CIK. Maximálna efekt systémovej enzýmoterapie nastupoval u detí s glomerulární patologií v priebehu 1-2 mesiacov.
Pri pyelonefritidě v aktivnej fáze ochorení bol podávaný Wobenzym 3-4 týždňami s antibakteriálnou terapiou. U detí bola pozorovaná normalizácia močových nálezov k 6.-7. dni liečby a vymiznutia baktérie k 4.-5. dni terapie. Ďalej tak deti dostávaly opakované jednomesačné cykly Wobenzymu v polovičnej dávke.
Výsledky týchto klinických sledovaní ukazujú nové možnosti v liečbe závažných renálnych ochorení.


Úvod O firme Kontakty Pomáhame druhým Poradňa Stránky pre laikov wobenzym.cz
Zápal a jeho ovplyvnenie SET Zvýšenie využiteľnosti antibiotík proteolytickými enzýmami Angiológia, flebológia Gynekológia Chirurgia, traumatológia, ortopédia Imunológia Lymfológia ORL Pediatria Reumatológia Športová medicína Stomatológia Urológia Literatúra Časopisy s Impact faktorom Ostatná literatúra SPC Wobenzym SPC Phlogenzym	UROLOGIA Zápalové ochorenia urogenitálneho systému Infekčné zápalové ochorenia močových ciest sa výskytom v populácii radia hneď na druhé miesto za infekcie dýchacích ciest. V zastúpeni obávaných nozokomiálnych infekcií sú na druhom mieste. Tieto ochorenia majú tendenciu k častým recidívam a prechodu do chronicity. Výber optimálnej terapie je niekedy obtiažný, zvlášť v chronických prípadoch. priaznivý vplyv SET u ochorení urogenitálneho systému bol overený klinickými štúdiami a môžu sa tu uplatnit všetky jej účinky - zápal optimalizujúci, antiedematózny, fibrinolytický, analgetický aj imunomodulačný. Barsom a kol. (1983) analyzovali možnosť využitie kombinácie enzýmov v komplexnej terapii infekcií močových ciest. V prvej fáze spravili u ôsmich nemocných týždennú pilotnú, randomizovanú, dvojito slepú štúdiu, v ktorej pridávali k protimikrobným liekom Wobenzym alebo placebo. Vzhľadom k evidentnému nulovému účinku placeba podávali z etických dôvodov ďalej s antibiotikami vždy enzýmy. U 28 nemocných s cystitidou a 28 nemocných s cystopyelitidou kombinovali antibiotiká a chemoterapeutika zvolená podľa citlivosti vyvolávajú ciach mikroorganizmov s podávaním Wobenzymu, ktorý zvyšoval v všetkých prípadoch ich sérové koncentrácie . Tento efekt bol najvýraznejší u doxycyklinu (o 40%), ampicilinu (o 25%) a tetracyklinu (o 22%), o 21% sa zvýšily koncentrácie trimethroprinu a o 10% sulfonamidov. SET mala priaznivý vplyv na ústup dysurických potiaží. Štyri týždne po zahájeni liečby u 80% pacientov zmizla baktériuria, došlo aj k normalizácii funkcie ľadvín a laboratórnych hodnôt. V roku 1993 bola ukončena randomizovaná dvojslepá klinická štúdia, hodnotiaca účinnosť a znášanlivosť kombinovaného enzýmového preparátu Phlogenzym v zrovnaní s placebom u nemocných s recidivujúcimi infekciami močových ciest (SchlĂĽter, 1996). Do štúdie bolo zahrnutých 40 pacientov. Všetci boli týždeň liečený kombinácou trimethoprimu/sulfamethoxazolu, a tak rozdelení do dvoch skupín. Jedna skupina dostávala tri týždne Phlogenzym a druhá skupina za rovnakú dobu placebo. Po uplynutí 3, 7 a 14 dní liečby bolo u všetkých nemocních určené suhrnné skóre ochorenia (vychádzajúci zo 6 základnych kritérií - polakisuria, nykturia, dysuria, imperativna stranguria, bolestivá mikcia a suprapubická bolesť), ďalej tak močový nález, sedimentácia erytrocytov a počet leukocytov v krvnom obraze. Suhrnné skóre nemocných liečených Phlogenzymom bolo pri všetkých kontrolách signifikantne (p<0,0001) lepšie ako skóre nemocních, ktorí dostávali placebo; rýchlejšie sa u nich upravoval močový nález, rýchlejšie klesala sedimentácia a rýchlejšie sa normalizoval počet leukocytov v krvi. Vo skupine liečenej Phlogenzymom boli už 14. den všetci nemocní naplno vyliečení, zatiaľ čo v skupine liečenej placebom pretrvávala u niektorých infekcia ešte 21. deň. Globálny hodnotenia terapeutické účinnosti Phlogenzymu a placeba lekárom vyznelo jednoznačne v prospech Phlogenzymu (p<0,0001), rovnaký názor vyjadrili aj nemocní (p=0,0002). Znášanlivosť liečby Phlogenzymom bola podľa lekárov aj nemocných výborná, neprejavily sa žiadne vedľajšie nežiadúce účinky. Akútnu hemoragicku cystitidu u 116 pacientov hodnotila multicentrická randomizovaná dvojito zaslepená štúdia kontrolovaná placebom (Sökeland, 1997). Jedna skupina bola liečená antibiotikem v kombinácii s Phlogenzymom a druhá dostávala s antibiotikem placebo. Liečba trvala v oboch skupinách 10 dní. Štatisticky bol vyhodnotený rozdiel medzi hodnotou sumárneho skóre určených subjektívnych potiaží pred liečbou a po 7 dňoch liečby. Ďalej boli sledované tieto parametre: doba, za ktorou došlo k vymiznutiu aspoň troch potiaží, doba pracovnej neschopnosti, nálezy v moči, spotreba analgetika paracetamolu. Fakultatívne bola vykonaná cytoskopia a sonografia. Rozdiel medzi výsledkami liečby vyznel v prospech Phlogenzymu a bol štatisticky významný vo všetkých ukazovateľoch. Jeho tolerancia bola veľmi dobrá. V patogenezii závažných infekcií renálneho parenchymu je jedným z najdôležitejších faktorov vzájomný pomer bakteriálnej virulencie a stavu obranyschopnosti organizmu. Preto sú hľadané prostriedky, ktoré by nielen zvýšily účinok antimikrobiálnych liekov, ale tiež ovplyvňovaly ďalšie patogenetické faktory ochorení. Systémová enzýmoterapia by mohla byť takýmto prostriedkom pre svoje schopnosti zvyšovať krvné koncentrácie antibiotík a chemoterapeutik, ale tiež pre pozitívny efekt na reologické vlastnosti krvi, vplyv na optimalizáciu priebehu zápalovej reakcie a pozitívny imunomodulační vplyv na organizmus. Výzkumy z poslednej doby ukazujú, že tieto účinky proteináz sú mimo iné podmienené vplyvom na expresiu určitých adhéznych molekúl na povrchu buniek, ktoré sa uplatňujú v zápalových reakciách a v procese koagulacie a tiež normalizačním vplyvom na hladiny niektorých cytokinov. Pre terapiu renálnych ochorení sú veľmi zaujímavé výsledky experimentov na zvieratách, ktoré ukazujú schopnosť systémovej enzýmoterapie zmierňovať priebeh experimentálnej renálnej fibrózy pri súčasnom zníženiu hladín TGF-β (Heidland 1997). Šved M.I., Dubková G.I. (1997) overovali, či by sa systémová enzýmoterapia mohla uplatniť ako súčasť komplexnej liečby chronických pyelonefritíd. Do svojej štúdie zahrnuli 66 nemocných vo veku 18-60 rokov s chronickou pyelonefritidou. Prvá skupina (36 nemocných) bola liečena antibiotikami, chemoterapeutiky a spazmolytiky, druhá skupina (30 nemocných) dostávala vedľa rovnakej liečby naviac Wobenzym (28 dnov 3x4 dražé denne ). Výsledky vyšetrenia nemocných pred zahájením liečby boli porovnané s výsledkami 30 zdravých jedincov. V klinickom obraze všetkých nemocných dominovala pred zahájením liečby únavnosť, slabosť, bolesti v bokoch a dysuria. Vo 100% prípadov bola zistená leukocyturia a v 85% baktériuria.Pri všetkých pacientoch trpiacich pyelonefritidou boli tiež nájdené zmeny imunologických parametrov - supresia bunečnej imunity (zníženiu T lym focytov - zvlášt CD8+ - a ich nižšia blastogénna odpovedavosť na PHA), aktivácia humorálnej imunity (zvýšenie B lymfocytov ) a zvýšenej cirkulujúce imunokomplexi. Boli prítomné známky hyperkoagulácie (najnápadnejšie bolo zvýšenie fibrinogenu a zníženie fibrinolytické aktivity). Oslabenie antioxidačných mechanizmov bolo doprevádzane vzostupom peroxidácie lipidov. V skupine pacientov, kde bol ku klasickej liečbe pridaný Wobenzym, bol pozorovaný rýchlejší ústup subjektívnych potiaží a normalizácia močového nálezu. Rýchlejšie a u viac pacientov bolo dosiahnuté sterility moču. U pacientov liečených Wobenzymom bola evidentne zvýšená tendencia k normalizácii imunitných parametrov, hladiny fibrinogenu a fibrinolýzy. Parametry odrážajúce peroxidáciu lipidov a aktivitu antioxidačných systémov dosiahly dokonca hodnôt zdravých jedincov. Autori si myslia, že priaznivý vplyv preparátu Wobenzym na priebeh chronickej pyelonefritídy nespočívá len vo zvýšenie účinnosti antimikrobiálnej liečby, ale aj v priaznivom ovplyvnenie všetkých faktorov, ktoré hrajú úlohu v chronizácii a progresii tohto ochorenia. Systémovú enzýmoterapii u nefrolitiázy komplikované pyelonefritidou hodnotí priaznivo Borisov (1998). Phlogenzym podával v dávke 3x2 tbl. po 4-5 týždňov naviac k antibakteriálnej protizápalovej liečbe v pooperačnom období 20 nemocným. Proti kontrolnej skupine 30 pacientov, ktorí enzýmy nedostávali, zistil v enzýmové skupine nekomplikovaný priebeh hojenia po operácii, rýchlejší anatomické aj funkčné zpriechodnenie močových ciest a omnoho nižší výskyt recidiv litiázy pri sledovaniu 1 rok po operácii. V skupine, ktorá dostávala Phlogenzym, bola recidiva litiázy dokázaná u 1 pacienta (5%), zatiaľ čo v skupine liečenej obvyklú liečbou to bolo 7 pacientov (23%). Za dôležitu pokladá autor úpravu imunologických ukazovateľov, ktoré boli pred liečbou u všetkých nemocných porušené: v enzýmovej skupine došlo k vzostupu počtu T lymfocytov, normalizáciu indexu CD4/CD8, zníženiu koncentracií CIK a normalizáciu baktéricidnej nitrobuněčnej aktivity neutrofilnych leukocytov. Chruščeva (1997) prezentovala výsledky terapie preparátom Wobenzym u 39 pacientov v detskom veku (2-14 rokov ) s postihnutím renálneho parenchymu. Največšiu časť skupiny tvorili pacienti s rôznymi typy glomerulonefritíd (31), zastoupené boli aj pyelonefritídy (5) a tubulointersticiálny nefritídy (3). Děti dostávaly Wobenzym v terapeutickej dávke 1 tbl/6 kg telesné hmotnosti, po dosiahnutie plnej alebo čiastočnej remisie bola dávka znížena na polovicu. Celková doba podávania sa pohybovala od 3 týždňov do 4 mesiacov. Nežiadúce účinky neboli zaznamenané. Najlepších výsledkov bolo dosiahnute u detí s akutní glomerulonefritidou (AGN). plnej klinickej aj laboratórna remise dosáhly všetky deti s AGN s nefrotickým syndrómem a polovina detí s AGN s nefritickým syndrómem. U druhé polovice týchto detí bola potvrdená čiastočná klinická a laboratórna remisia - tj. pri neprítomnosti extrarenálnych prejavov (otoky, hypertenzia) pretrvávala len mikroskopická hematuria. U 6 z 12 pacientov s chronickou glomerulonefritidou (ChGN) bolo tiež dosiahnute plnej klinické a laboratórna remise. U 4 pacientov s nefrotickou formou ChGN pretrvávala proteinurie 0,1-0,5 g/den. Pri liečení Wobenzymom bolo pozorované vymiznutia otoku a makroskopické hematurie a bolo dosiahnute normalizace krvnýho tlaku. Zlepšily sa reologické parametre krvi - normalizovala sa doba zrážanlivosti krvi, hladina fibrinogenu, funkčná aktivita trombocytov, zvýšila sa fibrinolýza, znížila sa viskozita krvi. Tiež parametre metabolizmu tukov (hladina cholesterolu, beta lipoproteinov ) sa vrátily k fyziologickým hodnotám, poklesly CIK. Maximálna efekt systémovej enzýmoterapie nastupoval u detí s glomerulární patologií v priebehu 1-2 mesiacov. Pri pyelonefritidě v aktivnej fáze ochorení bol podávaný Wobenzym 3-4 týždňami s antibakteriálnou terapiou. U detí bola pozorovaná normalizácia močových nálezov k 6.-7. dni liečby a vymiznutia baktérie k 4.-5. dni terapie. Ďalej tak deti dostávaly opakované jednomesačné cykly Wobenzymu v polovičnej dávke. Výsledky týchto klinických sledovaní ukazujú nové možnosti v liečbe závažných renálnych ochorení.
	Liek pre vnútorné použitie. Čítajte pozorne príbalové informácie. Inzertné stránky spoločnosti MUCOS Pharma CZ, s.r.o. - tel: (+420)-267 750 003