ZÁPAL A JEHO OVPLYVNENIE SET
Interakcia medzi ENDOTELOM, PLAZMATICKÝM KOAGULAČNÝM SYSTÉMOM, TROMBOCYTMI, KOMPLEMENTOM a LEUKOCYTMI je zprostredkovaná hlavne CYTOKINMI a ADHEZÍVAMI MOLEKULY.
CYTOKINY
Rozpustné bielkoviny (najčastejšie glykoproteiny) ktoré sú považované za najdôležitejšie mediátory zápalovej reakcie. Producentami cytokinov sú monocytárne makrofágy (TNF-α, IL-1β, IL-6, TGF- β), T-lymfocyty
(IL-2, IL-6, IL-10, TGF-β, IFN-γ), B-lymfocyty (TNF-?), endotelie
(IL-1β), NK bunky (IL-1β, IFN-γ, TNF-α) a fibroblasty (IL-6, IFN-γ,
TNF-α). Naviazanie cytokinov na špecifické receptory cieľových buniek vedie k aktivácii týchto buniek. Aktivovaná bunka mení spektrum adhezívnych proteínov na svojom povrchu, čo jej umožňuje vstúpiť do interakcie s
ostatnými bukovými účastníkmi zápalovej reakcie.
ADHEZIVÁ MOLEKULY
Umožňujú komunikáciu medzi bunkami navzájom a medzi bunkami a extracelulárnou
hmotou. Adhezivné molekuly sú integrálne proteíny bunkovej membrány, majú schopnosť identifikovať a následne vytvárať väzbu sa rovnakými alebo inými adhezívnymi molekulami (jednu adhezívnu molekulu je možné teda považovať za ligand a druhú za receptor). V súčasnosti rozlišujeme
štyri skupiny adhezívnych molekúl. Integriny zodpovedajú za väzbu buniek k vláknam kolagénu, laminínu, vitonektinu apod.(aktivovaným
trombocytom napríklad umožňujú naviazať sa na vlákna fibrinogénu).
Selektiny, ktoré sa nachádzajú na povrchu doštičiek (E-selektin), leukocytov (L-selektin) a endotelu (E-selektin), sú nutné pre adhéziu aktivovaných buniek k endotelu. Pevnejšia väzba vzniká ale až na základe expresie
VCAM-1 (Vascular Cell Adhesion Molecule), ktorý patrí medzi adhezívne
molekuly podobné imunoglobulínom. Migrácia leukocytov do extracelulárneho priestoru je pravdepodobne umožnená expresiou PECAM-1(Platelet "Endothelial
Cell Adhesion Molekule- patriaceho do rovnakoej rodiny APako VCAM-1).
Poslednou známou skupinou adhezívnych molekul sú kadhedriny, ktoré sa podieľajú na stavbe "tkanivového cytoskeletu".
Cytokinová aktivácia endotelu je proces trvajúci hodiny až dni, aktivované bunky tak pokračujú v produkcii ďalších cytokinov, napr. IL-6, ktorý je hlavným signálom pre produkciu proteínov akútnej fázy, t. j. Fibrinogenu, proteínov komplementu, C-reaktívneho proteínu a a2 makroglobulínu.
Číselná legenda k schéme (podrobnejšie v texte)
1. Potiedémový účinok trypsínu, chymotrypsínu a bromelainu a edém protektívny účinok papainu - Gaggi a Biaggi, 1976; Lindner a Forster, 1985
2. Zvýšenie plazmatickej koncentrácie plazminogénu - Klaine a van Schaik, 1988
3. Zníženie tvorby fibrínu a zvýšenie odbúravania už vzniknutých trombov - Guggenbichler, 1988
4. Zvýšení clearance IK, strata schopnosti IK aktivovať komplementovú kaskádu - Kunze, 1996; Nakazawa a spol., 1986; Steffen a Menzel, 1987; Kunze a spol., 1993
5. Vzostup produkcie cytokinov mononukleáry - Desserová a spol., 1993 Stimulace granulocytov - Závadová, 1995
6. Stimulácia NK buniek - Leskovar, 1990; Leskovar a spol., 1993
7. Zníženie expresie adhezívnych molekúl - Halle a Haynes, 1992
8. Zníženie plazmatickej hladiny a2 makroglobulínu - Kunze, 1993
9. Inhibícia degranulacie mastocytov - Wood a spol., 1997
Schéma voľne podľa: Nečas E. et al (2000);Weiss C. et Jelkmann W. (1990); Chapel H. et Haeney M. (1984)