CHIRURGIA, TRAUMATOLÓGIA, ORTOPÉDIA
Plastická a estetická chirurgia
Hematomy v tkanive operovanej oblasti, rozsiahlý či dlho trvajúci otok a ranná infekcia patria medzi hlavné nežiadúce komplikácie, ktoré môžu závažne ovplyvniť dĺžku pracovnej neschopnosti, cenu liečby aj konečný výsledok vo všetkých chirurgických odboroch. V plastickej a estetickej
chirurgii je možné zabrániť nežiadúcim komplikáciám zdôraznená nielen podstatou vlastnej indikácie, ktorá vyplýva z pocitu estetického
nedostatku, ale aj nutnosťou obmedziťdĺžku spoločenskej nespôsobilosti aj cenu liečby na čo možno najnižšiu úroveň. Preto je kladený veľký dôraz
na profylaxiu, na dodržovanie zásad fyziologického operovania a na pooperačnú starostlivosť, vrátane lokálneho a celkového užitia antibiotík, miestnej pooperačnej aplikácii vazokonstrikčných látok a hemostyptík, lokálnych a celkových
chladivých obkladov a protiedémových prípravkov. Ale ani taáto komplexná starostlivosť vždy nezaručí optimálny priebeh a nezabráni vyššie uvedeným komplikáciám.
Pretože plastická a estetická chirurgia usiluje nielen o vysokú kvalitu
konečných výsledkov, ale aj o prevenciu sprievodných nežiadúcich prejavov,
predovšetkým otoku, hematómov a zápalov, hľadajú a preverujú chirurgovia už
od 60. rokov preventívne aj liečivé účinky proteolytických enzýmov. Už v roku 1960 vykonali Calnar a Barr randomizovanú
dvojito slepú štúdiu, v ktorej porovnali u 56 nemocných s rinoplastikou
účinnosť injikovaného chymotrypsínu v porovnaní s placebom.
O dva roky neskôr 1962 uskutočnil Moore
otvorenú štúdiu u 65 pacientov s injekčne aplikovaným chymotrypsínom,
v ktorej zaznamenal po plastických operáciach obmedzenie edému a hematómov. Táto štúdia vyznela jednoznačne v prospech enzýmoterapie, injekčná cesta
aplikácie však prinášala problémy. Preto sa Bogner
a Snyder (1962) rozhodli pre perorálne podávanie vysokých dávok enzýmov.
Tento prístup sa osvedčil: 51 veľkých rekonštrukcií a transplantácií kože
prebehlo bez očakávaných komplikácií a zároveň bola výrazne znížena tvorba
edému.
Dvojito slepá štúdia, ktorá u 49 pacientov s plastikami tváre
a nosa porovnávala bromelain s placebom (Seltzer, 1964)
dokázala u všetkých nemocných liečených bromelainom obmedzenie rozsahu edému,
zníženie výskytu ekchymóz a zápalov kože a slizníc a rýchlejšie zhojenie.
Bromelain sa osvedčil aj v ďalších štúdiach . Napr. Vogt-Suter
v roku 1970 pozoroval u celkovo 110 chirurgických pacientov, ktorým bol aplikovaný bromelain, zníženie otoku, bolestí a urýchlenie resorpcie hematómov.
Hojenie prebiehalo bez komplikácií, rekonvalescencia bola skrátená. Veľmi
dobré výsledky zaznamenal aj Pasha v roku 1974
na rozsiahlom súbore 1262 pacientov, aj pri rozsiahlych a náročných výkonoch bol výsledok v 72% dobrý a v 25% excelentný.
Presvedčivé boli aj výsledky randomizovanej dvojslepej štúdie porovnávajúcej
u 88 pacientov s plastikou nosa účinnosť papainu a placeba (Kahn,
1965). Enzymoterapia predčila výrazne účinnosť placeba hlavne v
obmedzení zdurenín očných viečok a zníženiu rozsahu hematómov vrátane urýchlenia ich ústupu.
Obmedzenie rozsahu všetkých nežiadúcich prejavov v estetickej chirurgii
dokázala v roku 1999 pri posuzovaní kombinovaného preparátu Wobenzym ako prvná u nás Dušková z Kliniky plastickej
a rekonštrukčnej chirurgie 3. LF UK v Prahe. Vo svojej štúdii aplikovala
perioperačne 20 pacientkám s blefaroplastikou horných viečok preparát
Wobenzym 3x10 dražé po dobu 10 dní . Hemostyptiká ani antiedematózne lieky neboli podávané. Kontrolnú skupinu tvorilo 20 pacientok, ktorým bol vykonaný rovnaký výkon rovnakým operatérom, ale nebol perioperačne podávaný Wobenzym. Naviac pacientom tejto kontrolnej skupiny bola aplikovaná perioperačná starostlivosť, bežne užívaná na klinike: tesne pred operáciou im boli intramuskulárne aplikované 2 ml hemostyptika, v 15 prípadoch bola rovnaká dávka aplikovaná aj pooperačne. U šiestich nemocných musel byť užitý
aescínový preparát v dávke 3x2 drg., v priemere po dobu 6 dní. Lokálne boli prikládané obklady s ľadovou 3% borovou vodou, ktoré boli vymieňané prvé 2 dni po operácii 8 krát za 24 hodín, ďalšie tri dni 3 krát za 24
hodín.
Po odstránení stehov bol obklad aplikovaný raz denne. Vyšetrenia boli vykonané v rovnakom rozsahu ako u sledovanej skupiny. Za kritéria hodnotení bola zvolená bolestivosť, začervenanie rany, prejavy krvácania, edém a intolerancia
terapeutických postupov. Záverečné hodnotenie ukázalo, že podávaním preparátu
Wobenzym bol v porovnaní s náročnejšou metodikou, bežne užívanou pri
tomto type výkonu, dosiahnutý rovnaký alebo lepší výsledok. Enzymoterapia naviac zjednodušuje pooperačnú liečbu a znižuje jej cenu, pretože obmedzuje
potrebu antiedematóznej a hemostyptickej liečby, o 80% znižuje potrebu
obkladov a obväzového materiálu a nároky na ošetrovanie. Enzymoterapia mala tiež výrazný analgetický účinok. V enzýmovej skupine neboli pozorované žiadne intolerancie, zatiaľ čo u 2 pacientok kontrolnej skupiny došlo k alergickej
reakcii na borovú vodu (lokálnej kontaktnej dermatitíde).