• Zápal a jeho ovplyvnenie SET
• Zvýšenie využiteľnosti antibiotík proteolytickými enzýmami
• Angiológia, flebológia
• Gynekológia
• Chirurgia, traumatológia, ortopédia
• Imunológia
• Lymfológia
• ORL
• Pediatria
• Reumatológia
• Športová medicína
• Stomatológia
• Urológia

Literatúra
• Časopisy s Impact faktorom
• Ostatná literatúra

• Inovované tablety a pozmenený dizajn balenia 2017

• VPOIS

CHIRURGIA, TRAUMATOLÓGIA, ORTOPÉDIA

Úvod - SET v chirurgických odboroch

Enzymoterapia (lokálna aj systémová) je pre svoje výhodné farmakologické účinky zaradená do terapeutických algoritmov riešenia množstva chirurgických ochorení resp. ich zápalových komplikácií. Samozrejme platí, rovnako ako pre iné farmakologické postupy v chirurgii, že by mala byť chápaná ako terapia adjuvantná, kedy na prvom mieste v terapeutickom algoritme musí byť zvažovaný a eventuálne vykonaný výkon chirurgický. Za pomoci systémovej enzýmoterapie však je možné výrazne obmedziť nezbytný rozsah chirurgickej intervence a obmedziť sekundárne komplikácie plynúce ako z vlastnej choroby, tak z prevedeného chirurgického výkonu.
V posledných rokoch, s rozvojom poznania imunologických aspektov zápalu a jeho jednotlivých kaskád, s prehlbovaním klinických vedomostí o systémovej zápalovej reakcii organizmu, septickom syndróme a multiorgánovom zlyhaní, naberajú predstavy chirurgov o zápale, o vyvolávajúcich príčinách a udržujúcich mechanizmoch značné zmeny. Ak tak porovnávame fyziológiu a patofyziológiu zápalovej reakcie na jednej strane a farmakologické účinky systémovo aplikovaných hydrolytických enzýmov na strane druhej, nemôžeme prehliadnuť niekoľko styčných bodov. Tie sú práve zodpovedné za pozitívne klinické efekty enzýmov v zápalových procesoch.
U veľkého množstva chirugických ochorení je zápal a otok vedúcim príznakom a zodpovedá za ďalší progres nemoci. Množstvo chorôb primárne nezápalovej povahy je zápalom sprevádzané v zmysle skorej alebo neskoršej komplikácie. Hlavné indikácie systémovej enzýmoterapie sú zápalové procesy, akútne a chronické otoky a poruchy imunity. Tieto stavy sú obvykle vo väčšej či menšej miere u chirurgických pacientov vyjadrené.
Úlohou enzýmov v priebehu zápalu je optimalizácia a synchronizácia zúčastnených dejov . Nezanedbateľné je tiež pozitívne ovplyvnenie reologických vlastnosťí krvi aj lymfy a sprievodné zlepšenie porušenej mikrocirkulácie; taká porucha stojí na počiatku množstva veľmi závažných lokálnych, predovšetkým však systémových komplikácií.
Pre chirurgov je významný tiež efekt vehikula (Barsom, 1982, 1983; Suchich, 1997). Prejavuje sa tým, že pri súčasnom podávaní proteolytických enzýmov a antibiotík dochádza k vyššej sérovej a tkanivovej koncentrácii antibiotika (napríklad u ampicilinu o 25%, trimethoprimu o 21%, u tetracyklinu o 22% a pod.). Podobný efekt popisujú niektorí autori aj pre cytostatika.
Kontraindikácií systémovej enzýmoterapie je málo. Jednou z typických chirurgických kontraindikácií podávania proteolytických enzýmov je situácia, kedy chirurg využíva prirodzenú "lepivosť" fibrinu. Príkladom môže byť sutura anastomózy. Rovnaká situácia platí aj pri použití tkanivového (fibrinového) lepidla. SET tiež nieje vhodná pri neznášanlivosti jednotlivých enzýmov a pri ťažkých poruchách zrážanlivosti krvi (napr. hemofilii, ťažkom pečeňovom poškodení, dialýze a pod.) a pri nebezpečenstve krvácania z varixov.
Množstvo klinických štúdií dokázalo výhodnosť aplikácie proteolytických enzýmov (napr. Wobenzymu či Phlogenzymu) už predoperačne . Pritom sa nepotvrdilo nebezpečenstvo väčšieho krvácania počas operácie. "Premedikácia" pacientov alebo osôb so zvýšenou pravdepodobnosťou úrazu (napr. športovcov) dostáva v poslednej dobe stále väčšie uplatnenie. Jej výhody oceňujú predovšetkým plastickí chirurgovia a stomatochirurgovia, ktorým odstránenie porúch mikrocirkulace a edému operovanej krajiny môže výrazne zlepšiť výsledky; výborné výsledky majú aj traumatológovia, ortopédi a športoví lekári.
Všeobecne je možné enzýmové lieky odporučiť u operácií a stavov, ktoré vyžadujú :
- prevenciu otoku alebo jeho liečbu
- obmedzenie operačného poškodenia
- rýchle odbúranie nekrózy
- zlepšenie mikrocirkulácie
- zníženie viskozity krvi, zníženiu agregácie erytrocytov a trombocytov
- zníženie rizika zápalových komplikácií
- rýchlejší priebeh fyziologického hojenia rany, alebo jeho podporu
- zlepšenie transportnej kapacity lymfatického systému (lymfedém)
- dostatočný prienik antibiotík a chemoterapeutík do tkanív

Uvedené všeobecné indikácie vychádzajú z veľkého množstva klinických štúdií vykonaných z veľkej časti podľa zásad GCP v posledných 30 rokoch v celom svete buď s jednotlivými enzýmami (trypsín, chymotrypsín, papain, bromelain), alebo s preparátmi obsahujúcimi ich kombinácie (Wobenzym, Phlogenzym) (Eimeren van W a spol., 1994).
Pri použití enzýmových liekov u chirurgických nemocných plynie žiadúci profit nielen pre pacienta, ale z hľadiska farmakoekonomiky aj pre lekára a zdravotnícke zariadenie vďaka zníženiu počtu komplikácií, resp. ich rýchlejšiemu zvládnutiu, skrátenie doby hospitalizácie a rýchlejšiemu návratu nemocného do pracovneho či športového procesu.
V chirurgických odboroch sa v súčasnej dobe uplatňujú miniinvazívne operačné techniky. Klinická štúdia hodnotiaca účinok Wobenzymu u laparoskopicky asistovanej vaginálnej hysterektómie - LAVH (Eim, 1997) bola vykonaná u 38 operovaných pacientok. Wobenzym dostávali od prvého pooperačného dňa v dávke 3x5 drg. po dobu 3 týždňov. Priebeh pooperačného obdobia u týchto žien bol porovnaný s kontrolnou skupinou 47 pacientok, ktoré maly štandardnú starostlivosť. U žiadnej pacientky neboli použité antibiotiká. U všetkých pacientok boli sledované pozitívne (orosomukoid, ceruloplasmin, α1-antitrypsín, CRP a fibrinogen) a negatívne (albumin, prealbumin a transferin) reaktanty akutnej fázy. Dalej boli vyšetrované leukocyty, mukoprotein a fibrin degradačné produkty (FDP). Laboratórne vyšetrenia boli vykonané deň pred operáciou a tak 1., 2., 4. a 7. deň po operácii. Klinicky bol hodnotený rozsah pooperačného infiltrátu, prítomnosť vaginálnych granulácií a výskyt chronickej panvovej bolesti, a to za týždeň po operácii, pri prepustení a po 1 a 2 mesiacoch.
U skupiny užívajúcej Wobenzym bol viditeľný menší nárast hodnôt CRP, ktorý sa rýchlejšie vracal k norme. Zmeny v hladinách mukoproteinov vykazovali rovnaký trend. Hodnotenie pooperačného infiltrátu po 1 a 2 mesiacoch vyznelo jednoznačne v prospech skupiny so SET. Rovnaký záver priniesol aj dotazník zisťujúci prítomnosť a stupeň pooperačnej bolesti.