Chcete zobrazi� inform�cie, ktor� s� ur�en� v�hradne odborn�kom, teda osob�m opr�vnen�m lieky predpisova�, alebo vyd�va�.
  1. Kliknut�m na tla�idlo "�NO" v�slovne prehlasujem a potvrdzujem, �e som odborn�kom, teda osobou opr�vnenou lieky vyd�va� �i predpisova�. V pr�pade, �e nepatr�te medzi osoby opr�vnen� lieky predpisova�, alebo vyd�va�, opustite pros�m tieto str�nky stla�en�m tla�idla NIE.
  2. Kliknut�m na tla�idlo "�NO" v�slovne prehlasujem a potvrdzujem, �e je mi zn�ma defin�cia odborn�ka. V pr�pade, �e nie, alebo v pr�pade, �e nepatr�te medzi osoby opr�vnen� lieky predpisova�, alebo vyd�va�, opustite pros�m tieto str�nky stla�en�m tla�idla NIE.
  3. Pre pr�pad, �e nie som odborn�kom, potom som obozn�men� s rizikami, ktor�m sa vystavujem v d�sledku mo�n�ho chybn�ho vyhodnotenia inform�ci�, ktor� s� ur�en� odborn�kom, pri�om tieto rizik� �plne akceptujem.
Ak si �el�te pokra�ova� a t�m potvrdi�, �e ste t�mto odborn�kom, stla�te �NO.
�noNie
�vod        O firme        Kontakty        Pom�h�me druh�m        Porad�a        Str�nky pre laikov         wobenzym.cz


LYMFOL�GIA

Choroby lymfatick�ho syst�mu

Prejavom z�va�nej cirkula�nej poruchy lymfy v ur�itej oblasti je lymfed�m, �i u� prim�rny alebo sekund�rny (bez oh�adu na vyvol�vaj�cu pr��inu). Ak nie je v�as a adekv�tne lie�en�, vedie k ireverzibiln�mu po�kodeniu vlastn�ho lymfatick�ho syst�mu s n�sledn�mi komplik�ciami typu recidivuj�cich z�palov ko�e a podko�ia, fibrotiz�cie, indur�cie tkan�v at�. Podobn�, ale hor�ie diagnostikovate�n� stav nast�va aj pri viscer�lnych poruch�ch lymfatick�ho syst�mu. Zatia� �o vz�ah syst�movej enz�moterapie k prim�rn�mu lymfed�mu je v s��asnej dobe predm�tem studia, doklady o ��innosti Wobenzymu u sekund�rneho lymfed�mu s� jednozna�ne pozit�vne a vynikaj�ce.
Sekund�rny lymfed�m m�e vznikn�� ve�mi kr�tko po chirurgickom z�kroku �i v priebehu lie�by z�ren�m, objavuje sa v�ak aj s latenc� nieko�k�mi rokov. Mechanizmem vzniku je postupn� sni�ovanie transportnej kapacity lymfatick�ho syst�mu postihnutej oblasti. V d�sledku lymfost�zy doch�dza k po�kodeniu chlopn� a endotelu lymfatick�ch ciev, zvy�uje sa ich priepustnos�, zpoma�uj� sa toklymfy a vznikaj� lymfatick� z�tky. N�sledkom edemat�zneho prosiaknutia tkan�v so st�zou bielkovin a fibrinu sa zmno�uj� fibroblasty, doch�dza k neovaskularizaci, prib�da aj buniek typick�ch pre chronick� z�paly. Nakoniec sa zv��uje po�et kolagennych vl�kien a za��na fibrotizacia a sklerotiz�cia tk�ni. V�echny tieto mechanizmy sa navz�jom potencuj� a ved� k bludn�mu kruhu ochoren�. V�sledkom m�e by� celkom nen�padne vznikaj�ca elefanti�za.
Star�ie koncepcie farmakoterapie lymfed�mu nemaly k dispozicii kauz�lny liek, a preto boli koncipovan� len symptomaticky (diuretika, venofarmaka). V mno�stve pr�padov sa sna�ily len o prevenciu �i terapiu komplik�ci� (antibiotik�, antimykotika). Nesk�r pribudla e�te snaha o imunomodula�n� terapiu. Lie�ba diuretiky, ktoru bohu�ia� m�eme vidie� e�te dnes, je u� dlh�iu dobu pova�ovan� radou autorov za �kodlivu a z h�adiska makroorganizmu a patofyziol�gie lymfed�mu za medic�nsky nespr�vnu. Pri pokusoch ovplyvni� re�lnu patofyziologick� podstatu sekund�rneho lymfed�mu sa zprvu lek�ri sna�ili napr�klad o proteol�zu v tkaniv�ch
deponovan�ch bielkovin pomocou lok�lny aplikaciou proteolytick�ch enz�mov injek�n� formou, mast� alebo pomocou iontofor�zy vr�tane aplik�cie r�znych aktiv�torov protein�z vyskytuj�cich sa prirodzene v organizme.

Z�sadn� zmenu v pr�stupe k farmakoterapii lymfed�mu prinesla syst�mov� enz�moterapia, a to predov�etk�m prepar�t Wobenzym. Jeho farmakologick� efekt zasahuje na �rovni takmer v�etk�ch patofyziologick�ch mechanizmov, ktor� vyvol�vaj� a udr�uj� lymfed�m. T�m je schopn� rozotn�� circulus vitiosus a normalizova� lymfaticku cirkul�ciu v postihnutej oblasti. V pr�pade u� naplno vyvinut�ho lymfed�mu 3. a 4. �t�dia s� enz�mov� lieky schopn� v�razne zlep�i� trofiku u� indurovan�ho a sklerotizovan�ho tkaniva.
Ak� je konkr�tne vz�ah farmakologick�ch ��inkov protein�z k patofyziol�gii lymfed�mu?
Proteolytick� a hlavne fibrinolytick� efekt protein�z vedie k obnoveniu priechodnosti lymfatick�ch ciest, ktor�mi s� tak �ahsie odplaven� produkty proteol�zy extravaz�lne deponovan�ho fibrinu a �al��ch bielkovin.
Antiedemat�zny a ed�m-protektivn� efekt protein�z potencovan� ru�osidom zlep�uje reologick� vlastnosti lymfy (a krvi ), zais�uje zlep�enie transportnej kapacity lymfatick�ho syst�mu a mikrocirkul�cie.
Aktiv�cia makrof�gov zais�uje ur�chlen� odobratie produktov proteol�zy.
Aktiv�cia NK buniek a �al��ch zlo�iek celul�rnej a humor�lnej imunity v�razne priaznivo ovplyv�uje chronick� z�palovej procesy v indurovanej tk�ni.
Zn�enie hladiny TGF-β eliminaciou "r�chlym" α2-makroglobulinem, aktivovan�m v�zbou s protein�zou, zn�� riziko r�chlej fibrotiz�cie lymfed�mom po�kodenej tk�ne. Najnov�ie toto p�sobenie ukazuj� tie� v�sledky randomizovan�, placebom kontrolovan�, dvojito zaslepen� klinick� �t�die (Kasseroller et Wenning, 2002-2003), do nej bolo zaraden�ch 88 pacientov s lymfed�mom po axil�rnej lymfadenektomii. Pacientom bol ku komplexnej dekonges�nej terapii prid�v�n� po dobu 6,5 t��d�a Wobenzym (3x5 drg.) alebo placebo. Fibrotick� zmeny boli zrete�ne viac redukovan� vo Wobenzymovej skupine.
Reologick� efekt (zn�eniu viskozity krvi a plazmy, zn�eniu agregace trombocytov a zv��en� flexibility erytrocytov ) zais�uj� lep�ie arteri�lne prekrvenie a �ah�� �iln� n�vrat.
Efekt vehikula sa uplatn� t�m, �e protein�zy zais�uj� zv��en� koncentr�cie antibiot�k v krvi aj tkaniv�ch a t�m u�ah�uj� r�chlej�ie vylie�enie ak�tnych aj chronick�ch infekci� v lymfed�mom postihnut�ch tkaniv�ch.
Analgetick� efekt vyvol�vaj� protein�zy jednak priamo - peptidolytick�m odb�ravan�m medi�torov bolesti, jednak nepriamo - zn�enim onkotick�ho tlaku a obmedzen�m z�palovej reakcie.
Optim�lnou lie�bou sekund�rneho lymfed�mu by mala by� vlastne jeho prevencia, to znamen� pod�vanie Wobenzymu bezprostredne po oper�cii. Pod�a pr�ce Streichhana a Indersta (1991) do�lo pri pod�vaniu Wobenzymu po dobu 2 rokov po oper�cii karcin�mu prsa k viac ako pe�n�sobn�mu zn�eniu v�skytu lymfed�mu. V s��asnej dobe je za racion�lnu farmakoterapiu sekund�rneho lymfed�mu pova�ovan� zah�jenie profylaxe resp. terapie lymfed�mu Wobenzymom v�ade tam, kde lymfoscintigrafia prek�e zn�enie transportnej kapacity lymfatick�ho syst�mu a inici�lnu f�zu lymfost�zy (latentn� lymfed�m).
Mach��ov� a Rysov� (1997) lie�ily Wobenzymom 40 nemocn�ch s lymfed�mem. V 35 pr�padoch dok�zalo vy�etrenie aj �al�� v�voj, �e �lo o otok v s�vislosti s opera�n�m v�konom v axile a s o�arovan�m. U t�chto pacientok bolo dosiahnut� v 19 pr�padoch normaliz�cie n�lezu, u 11 �iasto�n�ho zlep�enia a u 5 do�lo k stabiliz�ci. Ani v jednom pr�pade sa n�lez nezhor�oval. U 5 nemocn�ch bol lymfed�m sp�soben� progresiou n�dorov�ho ochorenia v lymfatick�ch uzl�n�ch axily �i pri�ahl�ch m�kk�ch tkan�v.
Bechyne, Tomanov� a Bechy�ov� (1997) sledovali celkom 232 nemocn�ch po oper�cii pre karcin�m prsu a zrovn�vali efekt fyzik�lnej terapie (manu�lna aj pr�strojov� lymfodren�, n�zkoelastick� tlakov� band�e, cvi�enie) jednak samotn�, jednak v kombin�cii s Wobenzymom v prevenci a terapii lymfed�mu. V "preventivn�" skupine (144 pacientok) bola lie�ba zah�jena po�as prv�ho mesiaca po oper�cii. U tej �asti pacientok, kde bola fyzik�lny terapie kombinovan� s Wobenzymom, sa lymfed�m objavil po prvom roku lie�by u 6,25% nemocn�ch a po druh�m roku lie�by u 18,2%. Proti tomu skupina lie�en� iba fyzik�lnou terapiou vykazovala po jednom roku lie�by 28,8% pacientok s lymfed�mem a po dvoch rokoch 36,3%. Dal��ch 88 �ien s u� dok�zan�m lymfed�mom bolo rozdelen� do dvoch obdobn�ch terapeutick�ch podskup�n. Tam, kde bola aplikovan� kombin�cia fyzik�lnej terapie a Wobenzymu, bolo zaznamenan� v jednor�nom aj dvojr�nom intervale v�znamne menej pr�padov zhor�enie lymfed�mu.
V roku 2000 Wald, Ad�mek a Prausov� (2000) vy�etrili a �alej sledovali 120 pacientok s lymfed�mami. V��inu s�boru (80%) tvor� pacientky po komplexnej lie�be pre karcin�m prsu. Zb�vaj�ce pacientky boli po gynekologick�ch oper�ciach s lymfadenektomiemi alebo po radioterapii pre inoperabilne p�nvov� tumory. Sv� sk�senosti autori zhr�uj� takto: pri lie�be lymfed�mu je nutn� multidisciplin�rn� pr�stup a komplexn� lie�ba. Wobenzym pova�uj� za liek prvn� volby v farmakoterapii lymfed�mu. 2x3 drg. Wobenzymu pova�uj� za nejni��� efektivn� d�vku pre dlhodobou lie�bu. Terapii star��ch nelie�en�ch sekund�rnych lymfed�mu 2. a vy���ho �t�dia zahajuj� d�vkou 2x10 drg. Po dosa�en� objektivneho zlep�enie (v��inou zm�knut� ed�mu) pokra�uj� v fyzik�lny lie�be s udr�iavacia d�vkou 2x3-5 drg. Wobenzymu pod�a individu�lny odpov�di ka�d� pacientky. U latentn�ch forem lymfed�mu (potvrdzen�ch lymfoscinti grafi�) pod�vaj� Wobenzym 2x7 drg. 3-6 mesiacov. Po normaliz�ciu scintigrafie je lie�ba preru�ena a pacientka je dispenzarizovan�.
Rovnak� autori pod�vali v priebehu rokov 1998 - 1999 enz�mov� prepar�t Wobe-Mugos 60 pacientk�m po oper�ciach pre karcin�m mlie�n� ��azy s cie�om farmakoprofylaxe sekund�rneho lymfed�mu. U v�etk�ch pacientok sa jednalo o l.-ll. klinick� �t�dium n�dorov�ho ochorenia. Pacientky podstoupily bu� radik�lny modifikovanou mastektomii, alebo konzervativn� opera�n� v�kon, v�dy doprov�zen� exenterac� axily. Wobe-Mugos bol pod�van� od 1. dne po oper�cii celkom 28 dn�. Pacientky s� d�le pravidelne sledovan� chirurgem a onkologem. Pri vy�etrovanie je d�raz kladen� na anamn�zu (boles�, �nava, pocit napetie v kon�atine ), klinick� vy�etrenie a zrovnanie s kontralater�lnou kon�atinou. V pr�pade pozit�vnej anamn�zy a negativneho klinick�ho n�lezu je v�dy vykonan� lymfoscintigrafia za ��elom odhalen� latentneho �t�dia lymfed�mu. Zo 60 sledovan�ch �ien maj� iba 3 (5%) trval�, klinicky zrejm� lymfed�m, 4 (6,7%) pacientky maly prechodn� lymfed�m, ktor� po terapii naplno vymizol. Z vy��ie uveden�ch v�sledkov vypl�va, �e profylaktick� poopera�n� pod�vanie prepar�tu syst�movej enz�moterapie (Wobe-Mugos) redukovalo klinick� manifestaci lymfed�mu o viac ako 50% v zrovnan� s historickou kontrolnou skupinou a liter�rn�my datmi, ktor� ud�vaj� v�skyt lymfed�mu v 15-35% pr�padov.
V �al�� �t�dii sledovala �vestkov� (1999) po dobu 9 mesiacov vplyv syst�movej enz�moterapie na stav m�zneho otoku 10 pacientok s diagn�zou sekund�rneho lymfed�mu hornej kon�atiny (priemern� doba trvanie bola 3,4 � 1,95 roku) po radik�lnu mastektomiu s exenter�ciou axily, aktinoterapii a chemoterapii. Celkov� doba lie�by Wobenzymom bola 12 t��d�ov (prvn� 4 t��d�ami 3x7 drg. denne a nasledne po dobu 8 t��d�ov 3x5 drg. denne ). Pri kontrol�ch v �tvordenn�ch intervaloch bol meran� objem oboch horn�ch kon�at�n. Dal�ie meranie bolo realizovan� v odstupe 6 mesiacov po ukon�en� lie�by Wobenzymom. Sledovanie dok�zalo priadniv� vplyv syst�movej enz�moterapie na stav m�zneho otoku hornej kon�atiny. Pri u��vani Wobenzymu do�lo u �ien k postupn�mu zmen�eniu objemu otoku (p<0,02). Pri meran� objemu kon�atiny s lymfed�mom v �es�mesa�nom odstupe od ukon�en� lie�by bolo u pacientok zisten� ope� zv��enie ed�m. Pri subjekt�vnom hodnoten� potia�i (stupnic� 0-5) do�lo k zmierneniu funk�neho dyskomfortu (p<0,01) a zmen�il sa tie� pocit tia�e (p<0,02) v edemat�znej kon�atine. Tieto zmeny boli �tatisticky v�znamn� (p�rov� t-test). Autorka hodnotila lie�bu Wobenzymom u sekund�rneho lymfed�mu hornej kon�atiny po mastektomii ako dobru a ��innu. Je ale nutn� zd�razni�, �e k zaisteniu stabiliz�cie stavu otoku mus� by� syst�mov� enz�moterapia dlhodob�.
�t�die hodnot�c� Wobenzym v r�mci komplexnej dekonges�nej terapie (CDT) u pacientok s prim�rn�m a poz�palov�m lymfed�mem doln�ch kon�at�n (D�upina, Morvay, D�upinov�, 2000) sledovala 2 skupiny pacientok: prv� skupinu tvorilo 12 �ien s prim�rnim lymfed�mom dolnej kon�atiny (skupina I) a do druh� skupiny bolo zahrnuto 20 �ien sa sekund�rn�m lymfed�mom dolnej kon�atiny po opakovanom erysipelu (skupina II). Diagn�za lymfed�mu bola stanovena klinick�m vy�etren�m, duplexnou sonografiou, radionuk�udov� lymfoscintigrafiu, eventu�lne CT a NMR. CDT zahr�ovala manu�lnu lymfodren�, pr�strojov� pneumatickou kompresivn� terapii, band�ovanie kr�tkota�n�mi elastick�mi obinadly a �peci�lny gymnastiku vr�tane aquaterapie. Po 4 t��d�och CDT boli obe skupiny pacientok rozdeleny n�hodne na dve poloviny. Podskupiny pacientok I.A a II.A pokra�ovaly v lie�be iba CDT. Podskupine I.B a II.B bol naviac pod�van� prepar�t Wobenzym v d�vke 3x3 drg. denne. Lie�ba v�etk�ch podskupin tak trvala �al��ch 6 t��d�ov. V priebehu sledovanie boli hodnoceny subjekt�vne potia�e pacientok pomocou standardizovan�ho dotazn�ku, z objektivnych parametrov boli meran�y zmeny objemu kon�at�n a centripet�lny frakce ven�zneho toku. �alej boli kontrolovan� s�rov� hladiny jaternych enz�mov, kreatininu a miner�lov. Vo skupin�ch, kde bol k komplexnej lie�be pridan� Wobenzym, bolo pozorovan� �tatisticky v�znamn� zlep�enie v�etk�ch sledovan�ch objekt�vnych aj subjekt�vnych parametrov oproti skupin�m lie�en�m iba CDT, kde aj pri �es�t��dnovom pokra�ovan� CDT zostali niektor� parametre stacion�rne (objem kon�atiny) alebo zlep�enie bolo nev�znamn� (centripet�lny frakce ven�zneho toku). Porovn�nie �tatistickej v�znamnosti v�sledkov po 6 t��d�och kombinovanej lie�by CDT + Wobenzym oproti v�sledkom pri predch�dzaj�cej kontrole po 4 t��d�och lie�by samotnou CDT: - subjekt�vne potia�e I.B p<0,0004, II.B p<0,0002, objem kon�atiny I.B p<0,005, II.B p<0,003, centripet�lna frakcia ven�zneho toku I.B p<0,005, II. B p<0,003. V zhode s liter�rn�mi �dajmi boli lie�iv� v�sledky lep�ie u pacientok so sekund�rnym lymfed�mom poz�palov�ho p�vodu ako u pacientok s lymfed�mom prim�rnim. Av�ak aj u prim�rnych lymfed�mov bolo syst�movou enz�moterapiou dosiahnut� �tatisticky v�znamn�ch zmien sledovan�ch parametrov, ktor� nies� bez zaj�mavosti u tohto terapeuticky hor�ie ovplyvniteln�ho typu lymfed�mu.
Pojem lymfed�m je v onkologick� praxi spojovan� hlavne s karcin�mem prsu a lokalitou hornej kon�atiny. V s�boru kazuistik 9 pacientov (Mach��ov�, Cvejnov�, 2000) autorky upozor�uj� na lymfed�m doln�ch kon�at�n dosprev�dzaj�ci r�zne onkologick� procesy. Rovnako ako u karcin�mu prsa, aj u t�chto diagn�z sa lymfed�m niekedy objavuje so zna�nou latenciou a tak m�e by� praktick�m lek�rom opominuta s�vislos� s d��vej�� lie�bou malignity. U v�etk�ch prezentovan�ch pacientov bola prim�rne vyl��ena s�vislos� lymfed�mu s recidivou n�dorov�ho ochorenia. V s�boru sa vyskytly tieto procesy: 2kr�t malign� lymfogranulom, Ikr�t malign� lymfom non Hodgkinova typu - pacientky m�ly r�zne kombin�cie postihnut� inguin�lnych a ilick�ch uzl�n, boli po exstirpaci �asti postihnut�ch uzl�n a po oz�ren� dolneho lymfatick�ho syst�mu. U dvoch �ien bola posti�ena d�loha (1kr�t karcin�m kr�ku d�lo�neho, 1kr�t karcin�m t�la d�lo�neho ), u oboch bola vykonan�a hysterektomie a oz�ren� (kombin�cie teleterapie s brachyterapi�). U jednej pacientky bol karcin�m rekta s postihnut�m p�nevnych uzl�n. 3 pacienti boli u� dlh�iu dobu po lie�be pre karcin�m prostaty a lymfed�m u nich trval 4-5 rokov pri zah�jen� komplexn� lie�by v lymfologick� ambulanci. 5 pacientok zo sledovan�ho s�boru bolo v produktivn�m veku. Doba n�stupu lymfed�mu sa u jednotliv�ch pacientov r�znila, u jednej pacientky sa lymfed�m rozvinul u� v priebehu o�arovania a u �al��ch v odstupe 1 mesiaca a� 2,5 roku po ukon�en� o�arovania. Rozdieln� bol takisto rozsah postihnut� lymfatick�ho syst�mu a v�skyt komplik�ci�. U 3 pacientok bol lymfed�m jednostrann�, u 3 oboustrann�. U 4 pacientov lymfed�m doprov�zely z�palovej komplikace - 2kr�t recidivuj�ce erysipel, 1kr�t opakovan� z�paly mo�ov�ch ciest, 2kr�t z�paly hlbok�ho �ilov�ho syst�mu doln�ch kon�at�n. V�etci pacienti boli lie�eni kombinac� fyzioterapie (manu�lny a p��strojov� lymfodren�, band�ovanie a�lne cvi�enie ) a Wobenzymu v d�vke 3x5 drg. Zo 60 sledovan�ch �ien maj� iba 3 (5%) trval�, klinicky zrejm� lymfed�m, 4 (6,7%) pacientky m�ly prechodn� lymfed�m, ktor� po terapii naplno vymizel. Z v��e uveden�ch v�sledkov vypl�v�, �e profylaktick� poopera�n� pod�vanie prepar�tu syst�movej enz�moterapie (Wobe-Mugos) redukovalo klinick� manifestaci lymfed�mu o viac ako 50% v srovn�n� s historickou kontroln� skupinou a liter�rn�mi daty, ktor� ud�vaj� v�skyt lymfed�mu v 15-35% pr�padov.
V �al�� �t�dii sledovala �vestkov� (1999) po dobu 9 mesiacov vplyv syst�movej enz�moterapie na stav m�zneho otoku 10 pacientok s diagn�zou sekund�rneho lymfed�mu hornej kon�atiny (priemern� doba trvanie bola 3,4 � 1,95 roku) po radik�lny mastektomii s exenterac� axily, aktinoterapii a chemoterapii. Celkov� doba lie�by Wobenzymom bola 12 t��d�ov (prvn� 4 t��d�ami 3x7 drg. denne a nasledne po dobu 8 t��d�ov 3x5 drg. denne ). Pri kontrol�ch v �ty�t�denn�ch intervaloch bol meran� objem oboch horn�ch kon�at�n. Dal�� meran�� bolo realizovan�ch v odstupu 6 mesiacov po ukon�en� lie�by Wobenzymom. Sledovanie dok�zalo priadniv� vplyv syst�movej enz�moterapie na stav m�zneho otoku horn� kon�atiny. Pri u��van� Wobenzymu do�lo u �ien k postupn�mu zmen�en� objemu otoku (p<0,02). Pri meran�� objemu kon�atiny s lymfed�mem v �estim�s��n�m odstupu od ukon�en� lie�by bolo u pacientok zji�t�no op�t zv��en� ed�m. Pri subjekt�vnem hodnoten� potia�i (stupnic� 0-5) do�lo k zm�rn�n� funk�neho dyskomfortu (p<0,01) a zmen�il sa tie� pocit t�hy (p<0,02) v edemat�zn� kon�at�ne. Tieto zmeny boli �tatisticky v�znamn� (p�rov� t-test). Autorka hodnotila lie�bu Wobenzymom u sekund�rneho lymfed�mu hornej kon�atiny po mastektomiiako dobrou a ��innou. Je ale nutn� zd�raznit, �e k zaji�t�n� stabilizace stavu otoku mus� by� syst�mov� enz�moterapia dlhodob�.
�t�die hodnot�c� Wobenzym v r�mci komplexn� dekonges�n� terapie (CDT) u pacientok s prim�rn�m a poz�palov�m lymfed�mem doln�ch kon�at�n (D�upina, Morvay, D�upinov�, 2000) sledovala 2 skupiny pacientok: prvn� skupinu tvo�ilo 12 �ien s prim�rn�m lymfed�mem dolnej kon�atiny (skupina I) a do druh� skupiny bolo zahrnuto 20 �ien sa sekund�rn�m lymfed�mem dolnej kon�atiny po opakovan�m erysipelu (skupina II). Diagn�za lymfed�mu bola stanovena klinick�m vy�etren�m, duplexn� sonografi�, radionuk�udov� lymfoscintigrafi�, eventu�lne CT a NMR. CDT zahrnovala manu�lny lymfodren�, p��strojov� pneumatickou kompresivn� terapii, band�ovanie kr�tkota�n�mi elastick�mi obinadly a �peci�lny gymnastiku vr�tane aquaterapie. Po 4 t��d�och CDT boli obe skupiny pacientok rozdeleny n�hodne na dve poloviny. Podskupiny pacientok I.A a II.A pokra�ovaly v lie�be iba CDT. Podskupine I.B a II.B bol naviac pod�van� prepar�t Wobenzym v d�vke 3x3 drg. denne. Lie�ba v�etk�ch podskupin tak trvala �al��ch 6 t��d�ov. V priebehu sledovanie boli hodnoceny subjekt�vne potia�e pacientok pomocou standardizovan�ho dotazn�ku, z objektivnych parametrov boli meran�y zmeny objemu kon�at�n a centripet�lny frakce ven�zneho toku. �alej boli kontrolovan� s�rov� hladiny jaternych enz�mov, kreatininu a miner�lov. Vo skupin�ch, kde bol k komplexn� lie�be prid�n Wobenzym, bolo pozorovan� �tatisticky v�znamn� zlep�enie v�etk�ch sledovan�ch objektivnych aj subjekt�vnech parametrov oproti skupin�m lie�en�m iba CDT, kde aj pri �estit�denn�m pokra�ovanie CDT zostali niektor� parametre stacion�rn� (objem kon�atiny) alebo zlep�enie bolo nev�znamn� (centripet�lny frakce ven�zneho toku). Porovn�nie �tatistickej v�znamnosti v�sledkov po 6 t��d�och kombinovanej lie�by CDT + Wobenzym oproti v�sledkom pri predch�dzaj�cej kontrole po 4 t��d�och lie�by samotnou CDT: - subjekt�vne potia�e I.B p<0,0004, II.B p<0,0002, objem kon�atiny I.B p<0,005, II.B p<0,003, centripet�lne frakcie ven�zneho toku I.B p<0,005, II. B p<0,003. V zhode s liter�rnymi �dajmi boli lie�iv� v�sledky lep�ie u pacientok sa sekund�rnym lymfed�mom poz�palov�ho p�vodu ako u pacientok s lymfed�mem prim�rnym. Av�ak aj u prim�rnych lymfed�mov boli syst�movou enz�moterapiou dosiahnut� �tatisticky v�znamn� zmeny sledovan�ch parametrov, ktor� niesu bez zaj�mavosti u tohto terapeuticky hor�ie ovplyvnite�n�ho typu lymfed�mu.
Pojem lymfed�m je v onkologickej praxi sp�jan� hlavne s karcin�mom prsu a lokalitou hornej kon�atiny. V s�bore kazuist�k 9 pacientov (Mach��ov�, Cvejnov�, 2000) autorky upozor�uj� na lymfed�m doln�ch kon�at�n dosprev�dzaj�ci r�zne onkologick� procesy. Rovnako ako u karcin�mu prsu, aj u t�chto diagn�z sa lymfed�m niekedy objavuje so zna�nou latenciou a tak m�e by� praktick�m lek�rom opomenut� s�vislos� so skor�ou lie�bou malignity. U v�etk�ch prezentovan�ch pacientov bola prim�rne vyl��ena s�vislos� lymfed�mu s recidivou n�dorov�ho ochorenia. V s�bore sa vyskytli tieto procesy: 2kr�t malign� lymfogranulom, 1-kr�t malign� lymfom non Hodgkinovho typu - pacientky mali r�zne kombin�cie postihnut� inguin�lnych a ilick�ch uzl�n, boli po exstirp�cii �asti postihnut�ch uzl�n a po o�iaren� doln�ho lymfatick�ho syst�mu. U dvoch �ien bola posti�ena maternica (1kr�t karcin�m k��ku maternice, 1kr�t karcin�m tela maternice), u oboch bola vykonan� hysterekt�mia a o�iarenie (kombin�cia teleterapie s brachyterapiou). U jednej pacientky bol karcin�m rekta s postihnut�m panvov�ch uzl�n. 3 pacienti boli u� dlh�iu dobu po lie�be pre karcin�m prostaty a lymfed�m u nich trval 4-5 rokov pri zah�jen� komplexnej lie�by v lymfologickej ambulancii. 5 pacientok zo sledovan�ho s�boru bolo v produktivnom veku. Doba n�stupu lymfed�mu sa u jednotliv�ch pacientov r�znila, u jednej pacientky sa lymfed�m rozvinul u� v priebehu o�arovania a u �al��ch v odstupe 1 mesiaca a� 2,5 roku po ukon�en� o�arovania. Rozdieln� bol takisto rozsah postihnut� lymfatick�ho syst�mu a v�skyt komplik�ci�. U 3 pacientok bol lymfed�m jednostrann�, u 3 obojstrann�. U 4 pacientov lymfed�m doprev�dzali z�palov� kompli�cie - 2kr�t recidivuj�ci erysipel, 1kr�t opakovan� z�paly mo�ov�ch ciest, 2kr�t z�paly hlbok�ho �ilov�ho syst�mu doln�ch kon�at�n. V�etci pacienti boli lie�eni kombin�ciou fyzioterapie (manu�lna a pr�strojov� lymfodren�, band�ovanie a�lne cvi�enie ) a Wobenzymu v d�vke 3x5 drg. U v�etk�ch 6 pacientok, kde bola lie�ba zahajovan� vz�pet� po manifest�cii lymfed�mu, do�lo v��inou iba lnomu vymiznutia lymfed�mu, u 2 pretrv�va iba jednostrann� latentn� lymfed�m. Recidivuj�ci erysipel a tromboflebit�dy u pacientok celkom zmizli a v�znamne bola zn�ena frekvencia recidiv z�palov mo�ov�ch ciest u �al�ej pacientky. Uspokojiv� stav lymfed�mu je pod�a potreby udr�ovan� fyzioterapiou a opakovan�m nasaden�m Wobenzymu, obvykle 2kr�t ro�ne po 200-800 drg. V�raznej�ia regresia sa dostavila iba u jedn�ho z pacientov s dlhotrvaj�cim lymfed�mem po lie�be karcin�mu prostaty. U ostavaj�cich 2 zostal n�lez stacion�rny, ale u jedn�ho z nich ustali recidivy erysipelu. Zvl�dnutie lymfed�mu komplexnou lie�bou je d�le�it� pre kvalitu �ivota pre��vaj�cich onkologick�ch pacientov.
Cie�om prospekt�vnej randomizovane otevorenej klinickej �t�die, ktor� vykonala C. Mayov� (2001) bolo porovnat ��innos� a zn�anlivos� Wobenzymu a diklofenaku u pacientov po lymfadenekt�mii. Do �t�die bolo zaraden�ch 58 pacientov s inguin�lnou alebo axil�rnou lymfadenekt�miou, z ktor�ch 29 bolo lie�en�ch Wobenzymom (3x5 drg.). Sledovan� medik�cia bola pacientom pod�van� od 1. predopera�neho d�a do 14. d�a po oper�cii. Celkov� hodnotenie ��innosti a zn�anlivosti vyznelo signifikantne lep�ie v prospech Wobenzymu. Signifikantne v�raznej�� bol za�at�m 7. d�a sledovania tie� analgetick� ��inok Wobenzymu a to ist� je mo�n� poveda� pri hodnoten� v�skytu poopera�n�ch komplik�ci� (lymfatick� p횝aly, infekcie). Z h�adiska sledovan�ch laborat�rnych parametrov (krvn� obraz, sediment�cie) boli obe hodnoten� terapie rovnocen�.

 

D�tum aktualiz�cie str�nky: 10. 5. 2017
Lieky pre vn�torn� pou�itie. ��tajte pozorne pr�balov� inform�cie.
Inzertn� str�nky spolo�nosti MUCOS Pharma CZ, s.r.o. - tel: (+420)-267 750 003