Chcete zobraziť informácie, ktoré sú určené výhradne odborníkom, teda osobám oprávneným lieky predpisovať, alebo vydávať.
  1. Kliknutím na tlačidlo "ÁNO" výslovne prehlasujem a potvrdzujem, že som odborníkom, teda osobou oprávnenou lieky vydávať či predpisovať. V prípade, že nepatríte medzi osoby oprávnené lieky predpisovať, alebo vydávať, opustite prosím tieto stránky stlačením tlačidla NIE.
  2. Kliknutím na tlačidlo "ÁNO" výslovne prehlasujem a potvrdzujem, že je mi známa definícia odborníka. V prípade, že nie, alebo v prípade, že nepatríte medzi osoby oprávnené lieky predpisovať, alebo vydávať, opustite prosím tieto stránky stlačením tlačidla NIE.
  3. Pre prípad, že nie som odborníkom, potom som oboznámený s rizikami, ktorým sa vystavujem v dôsledku možného chybného vyhodnotenia informácií, ktoré sú určené odborníkom, pričom tieto riziká úplne akceptujem.
Ak si želáte pokračovať a tým potvrdiť, že ste týmto odborníkom, stlačte ÁNO.
ÁnoNie
Úvod        O firme        Kontakty        Pomáháme druhým        Poradňa        VPOIS        Stránky pre laikov         wobenzym.cz


LYMFOLÓGIA

Choroby lymfatického systému

Prejavom závažnej cirkulačnej poruchy lymfy v určitej oblasti je lymfedém, či už primárny alebo sekundárny (bez ohľadu na vyvolávajúcu príčinu). Ak nie je včas a adekvátne liečený, vedie k ireverzibilnému poškodeniu vlastného lymfatického systému s následnými komplikáciami typu recidivujúcich zápalov kože a podkožia, fibrotizácie, indurácie tkanív atď. Podobný, ale horšie diagnostikovateľný stav nastáva aj pri viscerálnych poruchách lymfatického systému. Zatiaľ čo vzťah systémovej enzýmoterapie k primárnému lymfedému je v súčasnej dobe predmětem studia, doklady o účinnosti Wobenzymu u sekundárneho lymfedému sú jednoznačne pozitívne a vynikajúce.
Sekundárny lymfedém môže vzniknúť veľmi krátko po chirurgickom zákroku či v priebehu liečby zárením, objavuje sa však aj s latencí niekoľkými rokov. Mechanizmem vzniku je postupné snižovanie transportnej kapacity lymfatického systému postihnutej oblasti. V dôsledku lymfostázy dochádza k poškodeniu chlopní a endotelu lymfatických ciev, zvyšuje sa ich priepustnosť, zpomaľujú sa toklymfy a vznikají lymfatické zátky. Následkom edematózneho prosiaknutia tkanív so stázou bielkovin a fibrinu sa zmnožujú fibroblasty, dochádza k neovaskularizaci, pribúda aj buniek typických pre chronické zápaly. Nakoniec sa zväčšuje počet kolagennych vlákien a začína fibrotizacia a sklerotizácia tkáni. Všechny tieto mechanizmy sa navzájom potencujú a vedú k bludnému kruhu ochorení. Výsledkom môže byť celkom nenápadne vznikajúca elefantiáza.
Staršie koncepcie farmakoterapie lymfedému nemaly k dispozicii kauzálny liek, a preto boli koncipované len symptomaticky (diuretika, venofarmaka). V množstve prípadov sa snažily len o prevenciu či terapiu komplikácií (antibiotiká, antimykotika). Neskôr pribudla ešte snaha o imunomodulačnú terapiu. Liečba diuretiky, ktoru bohužiaľ môžeme vidieť ešte dnes, je už dlhšiu dobu považovaná radou autorov za škodlivu a z hľadiska makroorganizmu a patofyziológie lymfedému za medicínsky nesprávnu. Pri pokusoch ovplyvniť reálnu patofyziologickú podstatu sekundárneho lymfedému sa zprvu lekári snažili napríklad o proteolýzu v tkanivách
deponovaných bielkovin pomocou lokálny aplikaciou proteolytických enzýmov injekční formou, mastí alebo pomocou iontoforézy vrátane aplikácie rôznych aktivátorov proteináz vyskytujúcich sa prirodzene v organizme.

Zásadnú zmenu v prístupe k farmakoterapii lymfedému prinesla systémová enzýmoterapia, a to predovšetkým preparát Wobenzym. Jeho farmakologický efekt zasahuje na úrovni takmer všetkých patofyziologických mechanizmov, ktoré vyvolávajú a udržujú lymfedém. Tým je schopný rozotnúť circulus vitiosus a normalizovať lymfaticku cirkuláciu v postihnutej oblasti. V prípade už naplno vyvinutého lymfedému 3. a 4. štádia sú enzýmové lieky schopné výrazne zlepšiť trofiku už indurovaného a sklerotizovaného tkaniva.
Aký je konkrétne vzťah farmakologických účinkov proteináz k patofyziológii lymfedému?
Proteolytický a hlavne fibrinolytický efekt proteináz vedie k obnoveniu priechodnosti lymfatických ciest, ktorými sú tak ľahsie odplavené produkty proteolýzy extravazálne deponovaného fibrinu a ďalších bielkovin.
Antiedematózny a edém-protektivný efekt proteináz potencovaný ruťosidom zlepšuje reologické vlastnosti lymfy (a krvi ), zaisťuje zlepšenie transportnej kapacity lymfatického systému a mikrocirkulácie.
Aktivácia makrofágov zaisťuje urýchlené odobratie produktov proteolýzy.
Aktivácia NK buniek a ďalších zložiek celulárnej a humorálnej imunity výrazne priaznivo ovplyvňuje chronické zápalovej procesy v indurovanej tkáni.
Zníženie hladiny TGF-β eliminaciou "rýchlym" α2-makroglobulinem, aktivovaným väzbou s proteinázou, zníží riziko rýchlej fibrotizácie lymfedémom poškodenej tkáne. Najnovšie toto pôsobenie ukazujú tiež výsledky randomizované, placebom kontrolovaná, dvojito zaslepené klinické štúdie (Kasseroller et Wenning, 2002-2003), do nej bolo zaradených 88 pacientov s lymfedémom po axilárnej lymfadenektomii. Pacientom bol ku komplexnej dekongesčnej terapii pridáváný po dobu 6,5 týždňa Wobenzym (3x5 drg.) alebo placebo. Fibrotické zmeny boli zreteľne viac redukované vo Wobenzymovej skupine.
Reologický efekt (zníženiu viskozity krvi a plazmy, zníženiu agregace trombocytov a zvýšení flexibility erytrocytov ) zaisťujú lepšie arteriálne prekrvenie a ľahší žilní návrat.
Efekt vehikula sa uplatní tým, že proteinázy zaisťujú zvýšené koncentrácie antibiotík v krvi aj tkanivách a tým uľahčujú rýchlejšie vyliečenie akútnych aj chronických infekcií v lymfedémom postihnutých tkanivách.
Analgetický efekt vyvolávajú proteinázy jednak priamo - peptidolytickým odbúravaním mediátorov bolesti, jednak nepriamo - zníženim onkotického tlaku a obmedzením zápalovej reakcie.
Optimálnou liečbou sekundárneho lymfedému by mala byť vlastne jeho prevencia, to znamená podávanie Wobenzymu bezprostredne po operácii. Podľa práce Streichhana a Indersta (1991) došlo pri podávaniu Wobenzymu po dobu 2 rokov po operácii karcinómu prsa k viac ako peťnásobnému zníženiu výskytu lymfedému. V súčasnej dobe je za racionálnu farmakoterapiu sekundárneho lymfedému považované zahájenie profylaxe resp. terapie lymfedému Wobenzymom všade tam, kde lymfoscintigrafia prekáže zníženie transportnej kapacity lymfatického systému a iniciálnu fázu lymfostázy (latentný lymfedém).
Macháňová a Rysová (1997) liečily Wobenzymom 40 nemocných s lymfedémem. V 35 prípadoch dokázalo vyšetrenie aj ďalší vývoj, že šlo o otok v súvislosti s operačním výkonom v axile a s ožarovaním. U týchto pacientok bolo dosiahnuté v 19 prípadoch normalizácie nálezu, u 11 čiastočného zlepšenia a u 5 došlo k stabilizáci. Ani v jednom prípade sa nález nezhoršoval. U 5 nemocných bol lymfedém spôsobený progresiou nádorového ochorenia v lymfatických uzlínách axily či priľahlých mäkkých tkanív.
Bechyne, Tomanová a Bechyňová (1997) sledovali celkom 232 nemocných po operácii pre karcinóm prsu a zrovnávali efekt fyzikálnej terapie (manuálna aj prístrojová lymfodrenáž, nízkoelastické tlakové bandáže, cvičenie) jednak samotné, jednak v kombinácii s Wobenzymom v prevenci a terapii lymfedému. V "preventivní" skupine (144 pacientok) bola liečba zahájena počas prvého mesiaca po operácii. U tej časti pacientok, kde bola fyzikálny terapie kombinovaná s Wobenzymom, sa lymfedém objavil po prvom roku liečby u 6,25% nemocných a po druhém roku liečby u 18,2%. Proti tomu skupina liečená iba fyzikálnou terapiou vykazovala po jednom roku liečby 28,8% pacientok s lymfedémem a po dvoch rokoch 36,3%. Dalších 88 žien s už dokázaným lymfedémom bolo rozdelené do dvoch obdobných terapeutických podskupín. Tam, kde bola aplikovaná kombinácia fyzikálnej terapie a Wobenzymu, bolo zaznamenané v jednorčnom aj dvojrčnom intervale významne menej prípadov zhoršenie lymfedému.
V roku 2000 Wald, Adámek a Prausová (2000) vyšetrili a ďalej sledovali 120 pacientok s lymfedémami. Väčšinu súboru (80%) tvorí pacientky po komplexnej liečbe pre karcinóm prsu. Zbývajúce pacientky boli po gynekologických operáciach s lymfadenektomiemi alebo po radioterapii pre inoperabilne pánvové tumory. Své skúsenosti autori zhrňujú takto: pri liečbe lymfedému je nutný multidisciplinární prístup a komplexná liečba. Wobenzym považujú za liek první volby v farmakoterapii lymfedému. 2x3 drg. Wobenzymu považujú za nejnižší efektivní dávku pre dlhodobou liečbu. Terapii starších neliečených sekundárnych lymfedému 2. a vyššího štádia zahajujú dávkou 2x10 drg. Po dosažení objektivneho zlepšenie (väčšinou změknutí edému) pokračujú v fyzikálny liečbe s udržiavacia dávkou 2x3-5 drg. Wobenzymu podľa individuálny odpovědi každé pacientky. U latentných forem lymfedému (potvrdzených lymfoscinti grafií) podávají Wobenzym 2x7 drg. 3-6 mesiacov. Po normalizáciu scintigrafie je liečba prerušena a pacientka je dispenzarizovaná.
Rovnakí autori podávali v priebehu rokov 1998 - 1999 enzýmový preparát Wobe-Mugos 60 pacientkám po operáciach pre karcinóm mliečné žľazy s cieľom farmakoprofylaxe sekundárneho lymfedému. U všetkých pacientok sa jednalo o l.-ll. klinické štádium nádorového ochorenia. Pacientky podstoupily buď radikálny modifikovanou mastektomii, alebo konzervativní operačný výkon, vždy doprovázené exenterací axily. Wobe-Mugos bol podávaný od 1. dne po operácii celkom 28 dní. Pacientky sú dále pravidelne sledované chirurgem a onkologem. Pri vyšetrovanie je dôraz kladený na anamnézu (bolesť, únava, pocit napetie v končatine ), klinické vyšetrenie a zrovnanie s kontralaterálnou končatinou. V prípade pozitívnej anamnézy a negativneho klinického nálezu je vždy vykonaná lymfoscintigrafia za účelom odhalení latentneho štádia lymfedému. Zo 60 sledovaných žien majú iba 3 (5%) trvalý, klinicky zrejmý lymfedém, 4 (6,7%) pacientky maly prechodný lymfedém, ktorý po terapii naplno vymizol. Z vyššie uvedených výsledkov vyplýva, že profylaktické pooperačné podávanie preparátu systémovej enzýmoterapie (Wobe-Mugos) redukovalo klinickú manifestaci lymfedému o viac ako 50% v zrovnaní s historickou kontrolnou skupinou a literárnímy datmi, ktoré udávajú výskyt lymfedému v 15-35% prípadov.
V ďalší štúdii sledovala Švestková (1999) po dobu 9 mesiacov vplyv systémovej enzýmoterapie na stav mízneho otoku 10 pacientok s diagnózou sekundárneho lymfedému hornej končatiny (priemerná doba trvanie bola 3,4 ± 1,95 roku) po radikálnu mastektomiu s exenteráciou axily, aktinoterapii a chemoterapii. Celková doba liečby Wobenzymom bola 12 týždňov (první 4 týždňami 3x7 drg. denne a nasledne po dobu 8 týždňov 3x5 drg. denne ). Pri kontrolách v štvordenných intervaloch bol meraný objem oboch horných končatín. Dalšie meranie bolo realizované v odstupe 6 mesiacov po ukončení liečby Wobenzymom. Sledovanie dokázalo priadnivý vplyv systémovej enzýmoterapie na stav mízneho otoku hornej končatiny. Pri užívani Wobenzymu došlo u žien k postupnému zmenšeniu objemu otoku (p<0,02). Pri meraní objemu končatiny s lymfedémom v šesťmesačnom odstupe od ukončení liečby bolo u pacientok zistené opeť zväčšenie edém. Pri subjektívnom hodnotení potiaži (stupnicí 0-5) došlo k zmierneniu funkčneho dyskomfortu (p<0,01) a zmenšil sa tiež pocit tiaže (p<0,02) v edematóznej končatine. Tieto zmeny boli štatisticky významné (párový t-test). Autorka hodnotila liečbu Wobenzymom u sekundárneho lymfedému hornej končatiny po mastektomii ako dobru a účinnu. Je ale nutné zdôrazniť, že k zaisteniu stabilizácie stavu otoku musí byť systémová enzýmoterapia dlhodobá.
Štúdie hodnotící Wobenzym v rámci komplexnej dekongesčnej terapie (CDT) u pacientok s primárním a pozápalovým lymfedémem dolných končatín (Džupina, Morvay, Džupinová, 2000) sledovala 2 skupiny pacientok: prvú skupinu tvorilo 12 žien s primárnim lymfedémom dolnej končatiny (skupina I) a do druhé skupiny bolo zahrnuto 20 žien sa sekundárným lymfedémom dolnej končatiny po opakovanom erysipelu (skupina II). Diagnóza lymfedému bola stanovena klinickým vyšetrením, duplexnou sonografiou, radionukľudovú lymfoscintigrafiu, eventuálne CT a NMR. CDT zahrňovala manuálnu lymfodrenáž, prístrojovú pneumatickou kompresivní terapii, bandážovanie krátkotažnými elastickými obinadly a špeciálny gymnastiku vrátane aquaterapie. Po 4 týždňoch CDT boli obe skupiny pacientok rozdeleny náhodne na dve poloviny. Podskupiny pacientok I.A a II.A pokračovaly v liečbe iba CDT. Podskupine I.B a II.B bol naviac podávaný preparát Wobenzym v dávke 3x3 drg. denne. Liečba všetkých podskupin tak trvala ďalších 6 týždňov. V priebehu sledovanie boli hodnoceny subjektívne potiaže pacientok pomocou standardizovaného dotazníku, z objektivnych parametrov boli meranýy zmeny objemu končatín a centripetálny frakce venózneho toku. Ďalej boli kontrolované sérové hladiny jaternych enzýmov, kreatininu a minerálov. Vo skupinách, kde bol k komplexnej liečbe pridaný Wobenzym, bolo pozorované štatisticky významné zlepšenie všetkých sledovaných objektívnych aj subjektívnych parametrov oproti skupinám liečeným iba CDT, kde aj pri šesťtýždnovom pokračovaní CDT zostali niektoré parametre stacionárne (objem končatiny) alebo zlepšenie bolo nevýznamné (centripetálny frakce venózneho toku). Porovnánie štatistickej významnosti výsledkov po 6 týždňoch kombinovanej liečby CDT + Wobenzym oproti výsledkom pri predchádzajúcej kontrole po 4 týždňoch liečby samotnou CDT: - subjektívne potiaže I.B p<0,0004, II.B p<0,0002, objem končatiny I.B p<0,005, II.B p<0,003, centripetálna frakcia venózneho toku I.B p<0,005, II. B p<0,003. V zhode s literárními údajmi boli liečivé výsledky lepšie u pacientok so sekundárnym lymfedémom pozápalového pôvodu ako u pacientok s lymfedémom primárnim. Avšak aj u primárnych lymfedémov bolo systémovou enzýmoterapiou dosiahnuté štatisticky významných zmien sledovaných parametrov, ktoré niesú bez zajímavosti u tohto terapeuticky horšie ovplyvnitelného typu lymfedému.
Pojem lymfedém je v onkologické praxi spojovaný hlavne s karcinómem prsu a lokalitou hornej končatiny. V súboru kazuistik 9 pacientov (Macháňová, Cvejnová, 2000) autorky upozorňujú na lymfedém dolných končatín dosprevádzajúci rôzne onkologické procesy. Rovnako ako u karcinómu prsa, aj u týchto diagnóz sa lymfedém niekedy objavuje so značnou latenciou a tak môže byť praktickým lekárom opominuta súvislosť s dřívejší liečbou malignity. U všetkých prezentovaných pacientov bola primárne vylúčena súvislosť lymfedému s recidivou nádorového ochorenia. V súboru sa vyskytly tieto procesy: 2krát maligní lymfogranulom, Ikrát maligní lymfom non Hodgkinova typu - pacientky měly rôzne kombinácie postihnutí inguinálnych a ilických uzlín, boli po exstirpaci časti postihnutých uzlín a po ozárení dolneho lymfatického systému. U dvoch žien bola postižena děloha (1krát karcinóm krčku děložneho, 1krát karcinóm těla děložneho ), u oboch bola vykonanýa hysterektomie a ozárení (kombinácie teleterapie s brachyterapií). U jednej pacientky bol karcinóm rekta s postihnutím pánevnych uzlín. 3 pacienti boli už dlhšiu dobu po liečbe pre karcinóm prostaty a lymfedém u nich trval 4-5 rokov pri zahájení komplexná liečby v lymfologické ambulanci. 5 pacientok zo sledovaného súboru bolo v produktivním veku. Doba nástupu lymfedému sa u jednotlivých pacientov rôznila, u jednej pacientky sa lymfedém rozvinul už v priebehu ožarovania a u ďalších v odstupe 1 mesiaca až 2,5 roku po ukončení ožarovania. Rozdielný bol takisto rozsah postihnutí lymfatického systému a výskyt komplikácií. U 3 pacientok bol lymfedém jednostranný, u 3 oboustranný. U 4 pacientov lymfedém doprovázely zápalovej komplikace - 2krát recidivujúce erysipel, 1krát opakované zápaly močových ciest, 2krát zápaly hlbokého žilového systému dolných končatín. Všetci pacienti boli liečeni kombinací fyzioterapie (manuálny a přístrojová lymfodrenáž, bandážovanie aálne cvičenie ) a Wobenzymu v dávke 3x5 drg. Zo 60 sledovaných žien majú iba 3 (5%) trvalý, klinicky zrejmý lymfedém, 4 (6,7%) pacientky měly prechodný lymfedém, ktorý po terapii naplno vymizel. Z výše uvedených výsledkov vyplývá, že profylaktické pooperačné podávanie preparátu systémovej enzýmoterapie (Wobe-Mugos) redukovalo klinickú manifestaci lymfedému o viac ako 50% v srovnání s historickou kontrolní skupinou a literárními daty, ktorá udávají výskyt lymfedému v 15-35% prípadov.
V ďalší štúdii sledovala Švestková (1999) po dobu 9 mesiacov vplyv systémovej enzýmoterapie na stav mízneho otoku 10 pacientok s diagnózou sekundárneho lymfedému hornej končatiny (priemerná doba trvanie bola 3,4 ± 1,95 roku) po radikálny mastektomii s exenterací axily, aktinoterapii a chemoterapii. Celková doba liečby Wobenzymom bola 12 týždňov (první 4 týždňami 3x7 drg. denne a nasledne po dobu 8 týždňov 3x5 drg. denne ). Pri kontrolách v čtyřtýdenných intervaloch bol meraný objem oboch horných končatín. Další meranýí bolo realizovaných v odstupu 6 mesiacov po ukončení liečby Wobenzymom. Sledovanie dokázalo priadnivý vplyv systémovej enzýmoterapie na stav mízneho otoku horní končatiny. Pri užívaní Wobenzymu došlo u žien k postupnému zmenšení objemu otoku (p<0,02). Pri meranýí objemu končatiny s lymfedémem v šestiměsíčním odstupu od ukončení liečby bolo u pacientok zjištěno opět zväčšení edém. Pri subjektívnem hodnotení potiaži (stupnicí 0-5) došlo k zmírnění funkčneho dyskomfortu (p<0,01) a zmenšil sa tiež pocit tíhy (p<0,02) v edematózní končatíne. Tieto zmeny boli štatisticky významné (párový t-test). Autorka hodnotila liečbu Wobenzymom u sekundárneho lymfedému hornej končatiny po mastektomiiako dobrou a účinnou. Je ale nutné zdôraznit, že k zajištění stabilizace stavu otoku musí byť systémová enzýmoterapia dlhodobá.
Štúdie hodnotící Wobenzym v rámci komplexná dekongesční terapie (CDT) u pacientok s primárním a pozápalovým lymfedémem dolných končatín (Džupina, Morvay, Džupinová, 2000) sledovala 2 skupiny pacientok: první skupinu tvořilo 12 žien s primárním lymfedémem dolnej končatiny (skupina I) a do druhé skupiny bolo zahrnuto 20 žien sa sekundárním lymfedémem dolnej končatiny po opakovaném erysipelu (skupina II). Diagnóza lymfedému bola stanovena klinickým vyšetrením, duplexní sonografií, radionukľudovú lymfoscintigrafií, eventuálne CT a NMR. CDT zahrnovala manuálny lymfodrenáž, přístrojovú pneumatickou kompresivní terapii, bandážovanie krátkotažnými elastickými obinadly a špeciálny gymnastiku vrátane aquaterapie. Po 4 týždňoch CDT boli obe skupiny pacientok rozdeleny náhodne na dve poloviny. Podskupiny pacientok I.A a II.A pokračovaly v liečbe iba CDT. Podskupine I.B a II.B bol naviac podávaný preparát Wobenzym v dávke 3x3 drg. denne. Liečba všetkých podskupin tak trvala ďalších 6 týždňov. V priebehu sledovanie boli hodnoceny subjektívne potiaže pacientok pomocou standardizovaného dotazníku, z objektivnych parametrov boli meranýy zmeny objemu končatín a centripetálny frakce venózneho toku. Ďalej boli kontrolované sérové hladiny jaternych enzýmov, kreatininu a minerálov. Vo skupinách, kde bol k komplexná liečbe pridán Wobenzym, bolo pozorované štatisticky významné zlepšenie všetkých sledovaných objektivnych aj subjektívnech parametrov oproti skupinám liečeným iba CDT, kde aj pri šestitýdenném pokračovanie CDT zostali niektoré parametre stacionární (objem končatiny) alebo zlepšenie bolo nevýznamné (centripetálny frakce venózneho toku). Porovnánie štatistickej významnosti výsledkov po 6 týždňoch kombinovanej liečby CDT + Wobenzym oproti výsledkom pri predchádzajúcej kontrole po 4 týždňoch liečby samotnou CDT: - subjektívne potiaže I.B p<0,0004, II.B p<0,0002, objem končatiny I.B p<0,005, II.B p<0,003, centripetálne frakcie venózneho toku I.B p<0,005, II. B p<0,003. V zhode s literárnymi údajmi boli liečivé výsledky lepšie u pacientok sa sekundárnym lymfedémom pozápalového pôvodu ako u pacientok s lymfedémem primárnym. Avšak aj u primárnych lymfedémov boli systémovou enzýmoterapiou dosiahnuté štatisticky významné zmeny sledovaných parametrov, ktoré niesu bez zajímavosti u tohto terapeuticky horšie ovplyvniteľného typu lymfedému.
Pojem lymfedém je v onkologickej praxi spájaný hlavne s karcinómom prsu a lokalitou hornej končatiny. V súbore kazuistík 9 pacientov (Macháňová, Cvejnová, 2000) autorky upozorňujú na lymfedém dolných končatín dosprevádzajúci rôzne onkologické procesy. Rovnako ako u karcinómu prsu, aj u týchto diagnóz sa lymfedém niekedy objavuje so značnou latenciou a tak môže byť praktickým lekárom opomenutá súvislosť so skoršou liečbou malignity. U všetkých prezentovaných pacientov bola primárne vylúčena súvislosť lymfedému s recidivou nádorového ochorenia. V súbore sa vyskytli tieto procesy: 2krát maligný lymfogranulom, 1-krát maligný lymfom non Hodgkinovho typu - pacientky mali rôzne kombinácie postihnutí inguinálnych a ilických uzlín, boli po exstirpácii časti postihnutých uzlín a po ožiarení dolného lymfatického systému. U dvoch žien bola postižena maternica (1krát karcinóm kŕčku maternice, 1krát karcinóm tela maternice), u oboch bola vykonaná hysterektómia a ožiarenie (kombinácia teleterapie s brachyterapiou). U jednej pacientky bol karcinóm rekta s postihnutím panvových uzlín. 3 pacienti boli už dlhšiu dobu po liečbe pre karcinóm prostaty a lymfedém u nich trval 4-5 rokov pri zahájení komplexnej liečby v lymfologickej ambulancii. 5 pacientok zo sledovaného súboru bolo v produktivnom veku. Doba nástupu lymfedému sa u jednotlivých pacientov rôznila, u jednej pacientky sa lymfedém rozvinul už v priebehu ožarovania a u ďalších v odstupe 1 mesiaca až 2,5 roku po ukončení ožarovania. Rozdielný bol takisto rozsah postihnutí lymfatického systému a výskyt komplikácií. U 3 pacientok bol lymfedém jednostranný, u 3 obojstranný. U 4 pacientov lymfedém doprevádzali zápalové kompliácie - 2krát recidivujúci erysipel, 1krát opakované zápaly močových ciest, 2krát zápaly hlbokého žilového systému dolných končatín. Všetci pacienti boli liečeni kombináciou fyzioterapie (manuálna a prístrojová lymfodrenáž, bandážovanie aálne cvičenie ) a Wobenzymu v dávke 3x5 drg. U všetkých 6 pacientok, kde bola liečba zahajovaná vzápetí po manifestácii lymfedému, došlo väčšinou iba lnomu vymiznutia lymfedému, u 2 pretrváva iba jednostranný latentný lymfedém. Recidivujúci erysipel a tromboflebitídy u pacientok celkom zmizli a významne bola znížena frekvencia recidiv zápalov močových ciest u ďalšej pacientky. Uspokojivý stav lymfedému je podľa potreby udržovaný fyzioterapiou a opakovaným nasadením Wobenzymu, obvykle 2krát ročne po 200-800 drg. Výraznejšia regresia sa dostavila iba u jedného z pacientov s dlhotrvajúcim lymfedémem po liečbe karcinómu prostaty. U ostavajúcich 2 zostal nález stacionárny, ale u jedného z nich ustali recidivy erysipelu. Zvládnutie lymfedému komplexnou liečbou je dôležité pre kvalitu života prežívajúcich onkologických pacientov.
Cieľom prospektívnej randomizovane otevorenej klinickej štúdie, ktorú vykonala C. Mayová (2001) bolo porovnat účinnosť a znášanlivosť Wobenzymu a diklofenaku u pacientov po lymfadenektómii. Do štúdie bolo zaradených 58 pacientov s inguinálnou alebo axilárnou lymfadenektómiou, z ktorých 29 bolo liečených Wobenzymom (3x5 drg.). Sledovaná medikácia bola pacientom podávaná od 1. predoperačneho dňa do 14. dňa po operácii. Celkové hodnotenie účinnosti a znášanlivosti vyznelo signifikantne lepšie v prospech Wobenzymu. Signifikantne výraznejší bol začatím 7. dňa sledovania tiež analgetický účinok Wobenzymu a to isté je možné povedať pri hodnotení výskytu pooperačných komplikácií (lymfatické píšťaly, infekcie). Z hľadiska sledovaných laboratórnych parametrov (krvný obraz, sedimentácie) boli obe hodnotené terapie rovnocené.

 

Dátum aktualizácie stránky: 10. 5. 2017
Lieky pre vnútorné použitie. Čítajte pozorne príbalové informácie.
Inzertné stránky spoločnosti MUCOS Pharma CZ, s.r.o. - tel: (+420)-267 750 003